Film, o ktorom som vedel, že si ho pozriem – neľutujem, ale nebola to ani žiadna výhra. Poslednou dobou pozerám len filmy, na ktoré mám nejaké referencie (napr. Konečného Screener, filmy prezentované na festivaloch a pod.) – nerazím už cestu, ktorou som išiel donedávna – pozerať všetko rad radom.
Trochu mi ale pripomenul iný film – Adrift s Vincentom Casselom a Laurou Neivou, ktorý som videl nedávno. Tiež rozpráva príbeh o sexualite dospievajúceho francúzskeho dievčaťa – Filipy, ale Isabella, ústredná postava tohto filmu, v sebe sexualitu objavila vo forme, neslušne povedané, prirodzenej skurvenosti a na rozdiel od neskúsenej a premýšľavej Filipy, akoby sa sexuálne skúsenou už narodila. Mal som dojem, že vo vzťahoch nedokázala nájsť city, ktoré by jej priniesli potešenie. Uzavrela sa pred matkou (len ju z rodičov mala), a našla si zaľúbenie v sexe ako call girl. Bolo tam pár momentov, ktoré ma zaujali.
Jej prvé milovanie mi vnuklo otázku, čo vlastne ženy núti milovať sa aj druhýkrát, keď ten prvý bola úplná katastrofa? Musia v sebe niečo prekonať? Rozhoduje u nich o tom sociálny rozum, prírodné city, inštinkt alebo koktail všetkých troch? Jeden moment, keď svojmu dočasnému priateľovi narýchlo strčila prst do zadku, aby ho uviedla do prevádzky. Muselo to byť pre neho čosi ako objavenie nového života a viem si živo predstaviť, že ona ktorá sa mu určite javila ako nevinná a krásna duša sa mu musela zdať bohyňou, na ktorú už nikdy nezabudne a všetky ženy sa jej budú len približovať. A do tretice téma otca a dcéry. Verím, že sa dožijem toho, keď bude moja dcéra skoro dospelá a krásna a bude spoznávať svoju sexualitu a ja len dúfam, že sa naše puto, ktoré dnes rozvíjame, nepretrhne. Som špecilista v strácaní vzťahov, ale ju stratiť nesmiem! Ona otca nemala, ale nevedel som sa ubrániť pocitu, že tak trochu v tých mužoch hľadala čosi otcovské, čo jej v živote chýbalo.
Podobne ako Isabelle, aj filmu niečo chýbalo – v tomto je film konzistentný – ale ako divákovi mi film pripadá prázdny. Kamera bola pekne blízko pri mladom tele, človek mal pocit, že sleduje intímne súkromie Isabelly, atmosféra bola tomu naklonená, ale okrem jej mladej krásy a sexu, tam chýbalo čosi viac, čo som napríklad vo filme Nymphomaniac: Volume I/II našiel. Jej krása je tak plochá a sex nudný. Keďže film toho veľa naozaj nevypovedá, dá sa mu porozumieť rôzne. Chvíľu som ho bral ako psychologickú štúdiu o dôležitosti prvého sexu na život mladého dievčaťa, potom zase ako mainstreamový snímok o ľahkosti ťažkého života call girl a napokon ako rozprávanie o hľadaní si cesty k svojej sexualite.
.. myslím, že aj tomuto článku niečo chýba, takže som spokojný.
(…, 1925, 1926, 1927, …)