Amour

Amour

(2074, IMDB)

Myslel som, že si idem pozrieť rozprávanie o nevšedných radostiach dvoch dožívajúcich francúzov, radostiach ich všedného života. Vo všednom živote je totiž asi najťažšie nájsť čokoľvek čo stojí za to vyrozprávať to, ak nie je za tým láska. A film mal byť tiež o láske. Moje očakávanie teda bolo, že láska dvom starým ľuďom po tých rokoch spolužitia vytvorila vlastný čarovný svet, na ktorý sa budem tešiť nielen ako divák ale aj ako človek, ktorý raz zostarne.

Moje očakávanie som mal teda celkom jasné, čo sa mi zvyčajne pri filmoch nestáva. Preto som si pri filme rýchlo uvedomil, že smiech a radosť mi budú v tomto filme určite chýbať. Film je naopak o umieraní. Je zavše až nepríjemne skutočný. Zachádza hlboko do ľudského citu až kdesi za intimitu. Divák sa môže zamyslieť nielen nad láskou v takomto veku, nielen na láskou, ktorá dokáže ľudí udržať pri sebe celý život a nielen nad láskou, ktorá sa o ľudí stará, ale aj okrem vzťahu muža a ženy aj o vzťahu otca a dcéry. Ak by som ho mal k niečomu prirovnať, tak k básni. Báseň tiež zbytočne nerozvádza, nepopisuje, ale zhutňuje cit a aj keď chce vyrozprávať viac, drží sa merita veci a netreba k pointe dospieť cez dvesto strán. Tak je to aj tu. Film krásne zobrazuje práve to, ako sa muž stará o svoju umierajúcu ženu, ako s tým zápasí, ako s tým zápasí ona sama. A ani v jeho vzťahu k svojej dcére netreba povedať viac než Michael Haneke zobrazil tu – vzájomnú lásku, ale v stále sa vymedzujúcich medziach obojstranného rešpektu.

Uvedomil som si tu ale ešte jednu vec. Tak ako choroba zmenila Anne v podstate zo dňa na deň, postupne a prirodzene sa zmenil aj ten komorný svet ich života. S prízvukom na prirodzene. Pretože už po pár týždňoch žil Georges inou realitou než bol zvyknutý dlhé roky a toto neriešil. Nezaoberal sa týmito porovnaniami a spomienkami. Zaoberal sa denno-dennou rutinou, ktorá sa postupne menila. To mi pripomenulo, ako rýchlo sa môže človeku zmeniť život zo dňa na deň, a mal by sa aspoň občas na chvíľu zastaviť a obhliadnuť sa k tomu, aký život žije. Lebo možno už zajtra ho taký ako ho pozná žiť nemusí a tú zmenu ani nepostrehne. Chvíľu som mal pocit, ako tá choroba a to posledné štádium života Anne, všetko predošlé z ich života vymazala. Haneke tu spravil inými slovami čistý chirurgický rez. Možno práve preto taký čistý, aby bol o to zreteľnejší a vďaka mu za to.

Emmanuelle Riva pred dvoma mesiacmi umrela. Rád by som si pozrel nejaký jej starší film.