Učiteľka

Učiteľka

Nespomínam si na domáci film z posledných dekád, ktorý by vo mne vyvolal toľko skutočných a tak silných emócií ako tento film. Potvrdzuje to len môj dojem z posledných rokov, že na Slovensku sa kinematografia pohla správnym smerom. Aj keď sme ešte stále v časoch, kedy sa na Národné filmové ceny prihlási len o málo viac filmov ako je oceňovaných kategórií. Ale vo filme asi platí, že radšej menej dobrého ako veľa sfušovaného. K tomuto filmu mám len dve veci, ktoré ma v trochu vyrušili.

Najprv to bol koniec hlasovania. Bolo zvláštne, že ľudia sa v triede až na pár výnimiek nezmohli na to, aby otvorene učiteľku kritizovali, ale po ukončení sa v rade pekne po jednom dostavili do zborovne a podpísali sa na sťažnosť. Zvláštne, ale zrejme pravdivé. Lebo za komunizmu bolo zrejme veľmi ťažké vystúpiť s kritikou aj v malej triede medzi známymi, lebo bolo skoro spoločenskou samovraždou takto vystúpiť bez podpory. A tá tu bola ako verejným tajomstvom. V triede, kde bolo zrejmé, že takmer všetci obhajujú učiteľkyne spôsoby, bola napokon väčšina proti. A takí bol socializmus. Nútil ľudí báť sa, vštepoval strach pred autoritou a oceňoval konformitu.

Chýbala mi tu tiež akási priebežná sonda do duše tejto učiteľky, aby som sa dozvedel, akým skutočne bola človekom. Nestalo sa a tak mi jej postava pripadala byť len plochou sadistickou atrapou. To čo robila ale robila cieľavedome a perfektne systematicky, takže za tým muselo byť niečo viac. Film ju ale spravil nepriehľadnou. Napriek tomu to bol skvelý zážitok. Skúšal som len tak teoretizovať, čo to mohlo byť. Film naznačil, že možno to bolo jej osamelosťou v spojení s pocitom moci, ktorý nepopierateľne mala. To sa moho skĺbiť do akejsi grimasy sadistickej a úchylnej náklonnosti. Zjavne jej ale chýbal pocit viny voči tomu, čo robila deťom. Ona si vlastne vytvorila taký svoj malý socializmus v socializme, kde sa nedalo povedať nie a posunula ho ešte viac k utópii, kde si všetci pomáhajú. Pomáhajú, ale hlavne jej samotnej. Žiaľ, z tej vzájomnej pomoci, sa úplne stráca pointa toho celého, pretože známky detí v škole nemajú odzrkadľovať nič iné len ich výsledky v škole. Ona vlastne známkovala deti aj s ich rodičmi dokopy podľa toho, ako jej boli užitoční.

Každopádne ako námet to bol skvelý počin. Ani by mi nenapadlo akú hĺbku skrýva takáto téma. Takže veľký obdiv a to nielen za námet, ale aj za spracovanie a beštiálne herecké kúzlo Zuzane Mauréry.

(.., 2108, 2109, 2110, ..)