Zdá sa, že každá biografia sa viac či menej zalieča tomu koho opisuje. To je ale z povahy písania takejto knihy asi samozrejmé pretože, kto by už písať o niekom, kto mu je nesympatický, nesúhlasí s jeho názormi, nevidí prínos v tom čo robil alebo ho rôznym spôsobom nefascinuje. Boris Johnson je jednoznačne a kompletne na strane Winstona Churchilla. S takýmto a nie iným nastavením sa treba do tejto knihy pustiť. Niet sa ale čomu čudovať. Churchill bol pozoruhodnou osobnosťou a jeho biografia je naozaj fascinujúca. Inými slovami, je ťažké Churchila nemať rád, ale stretol som sa už s takým názorom.

Tento rok som bol prvýkrát v Londýne a kým som nenavštívil Churchill War Rooms, mal som o Churchillovi asi nasledovnú “ucelenú” predstavu. Veselá postavička z ľudu, imidžovo pofajčievajúca kubánsku cigaru a skoro náhodne a neurčito sa vyskytujúca kdesi medzi Stalinom, Hitlerom a Rooseveltom, ktorí točili kľukou. Prakticky nič viac to nebolo, až kým som nevidel film Darkest Hour, ktorý mi Winstona Churchilla vykreslil, ako veľmi vplyvnú osobnosť. A preto aj táto kniha.

Pochopil som, že Winston Churchill bol obrovskou osobnosťou a málokto mal alebo má taký vplyv ako mal on. Boris Johnson ho tu zobrazuje nielen vo svetle jeho najdôležitejších rozhodnutí a politických skutkov, ktoré sa neviažu len na 2. svetovú vojnu, ale aj na jeho rodinné zázemie, jeho otca a na jeho rannú kariériu.

Okrem vypočtu všetkých superlatív Winstona Churchilla, jeho vplyvu nielen na Veľkú Britániu, jej kolónie ale vlastne na celý svet, čo všetko napísal, kým všetkým v dejinách Británie bol, Johnson vytvára aj dojem akéhosi spravodlivého sudcu, ktorý zvažuje aj Churchillove prešľapy. Hoci to bolo zjavne len na splnenie si povinnosti skúsiť posudzovať ho spravodlivo, objektívne a nezaujato, Churchill je pre Johnsona jednoducho nespochybniteľným božstvom, drogou, na ktorej je závislý a márne sa z nej pokúša liečiť, a tak to aj ostane. Nevadilo mi to, ale aj ja som sa vzdal snahy kritickejšie posudzovať túto knihu a prijal som jeho vtieravosť ako prirodzený efekt Churchilovej osobnosti, akoby tu stále bol a pôsobil na nás.

Čo ma fakt prekvapilo bolo, z akej vplyvnej rodiny Churchill pochádzal. Úplne ma dostalo, keď som si našiel jeho rodný domček – Blenheim Palace, ktorý je jedinou stavbou na území Anglicka v nekráľovských rukách, ktorá je označovaná ako palác. Už len tento samotný fakt napovie čo to o Churchillovi. Je to proste iná liga a na to, aby človek pochopil, čo všetko podedil zo svojej rodiny, si stačí zbežne prelistovať rodinu Spencerovcov, ktorej je priamym dedičom. Tu sa mi začala aj upravovať moja pôvodná a naivná predstava o Churchillovi.

Vďaka tejto knihe dnes vnímam Churchilla viac štruktúrovane ale asi stále naivne. V jeho neuveriteľne aktívnom a dlhom verejnom živote zaujímal rôzne role počínajúc produktívnym a po dobrodružstve túžiacim žurnalistom, skúšal lietať, keď bolo letectvo ešte v plienkach, bojoval v 1. sv. vojne (čo by som odporúčal každému politikovi, ktorý sa zahráva s myšlienkou začať nejakú vojnu), bol skvelým rečníkom (bohužiaľ sa nezachovala žiadna nahrávka), milujúcim otcom, nositeľom Nobelovej ceny za literatúru, bol vraj iniciátorom postavenia prvého tanku, atď. Všetko sa to tu píše a je to ako čítať históriu Británie 20. storočia. Žasnem nad tým aký obrovský a dlhodobý vplyv môže jeden človek mať, až sa mi nechce veriť, že sa to vôbec dá.

V tak dlhom verejnom živote a politickej kariére urobil aj chyby, ktoré stáli život mnohých ľudí a nevyhol sa tomu, že jeho rozhodnutia, ktoré viedli k porážkam alebo k neúspechom, ho prenasledovali po zvyšok kariéry. Ale okrem jeho húževnatosti bol aj oportunistom a zdá sa, že sa s tým vyrovnal a poučil z toho. To je nesmierne cenným príkladom pre súčasných politikov, od ktorých si vypočuť úprimnú sebakritiku alebo získať úprimný dojem, že sa učia zo svojich chýb, je raritou. Je to oveľa lepšie ako keď politici prakticky nikdy nevstanú od stola a rozhodujú z tepla a absolútneho bezpečia parlamentu. Každopádne asi som sa od jedného naivného pohľadu posunul k inému, kde bol na jednej strane Churchill usmievajúcou sa postavičkou a na druhej strane je Churchill najväčšiou politickou osobnosťou široko-ďaleko v čase aj priestore, je členom rodiny, ktorá má bohatšiu históriu než niektoré malé štáty a je nesmierne plodným autorom. Pravda je zrejme kdesi uprostred.

Určite by som si raz chcel prečítať niektorú z Churchillových sérií kníh: Svetové krízy alebo Druhá svetová vojna, ale podobne ako celý Churchillov život je pre obyčajného človeka skoro nepredstaviteľný, tak aj ony sú pre mňa nateraz nedosiahnuteľné.

(.., 1010, 1011, 1012, ..)