Aj keď Michal Truban nevybudoval také megalomanské impériá ako Steve Jobs a Jeff Bezos, predsa len ma k jeho knihe pritiahli príbehy Applu a Amazonu a tiež jej výnimočnosť, to že je o tunajších a nám dobre známych pomeroch v tak rýchlo sa rozvíjajúcom sa odvetví ako IT. Tešil som sa na podobný príbeh o líderstve a genialite, o mixe ktorý týmto pánom vyniesol miliardové majetky a ohromný vplyv na spôsob života nás všetkých.

Michala Trubana registrujem od doby, keď som si v jeho WebSupporte kúpil doménu a hosting, na ktorom beží aj tento web. Páči sa mi čo vybudoval. Ponuka je intuitívna, spustiť si vlastný web je pár-kliková záležitosť bez potreby znalostí z programovania a nejakej vážnej réžie pri správe webu. To je veľké plus. Jediné čo mi je ľúto, že tento rok WebSupport zrušil prehľady štatistík a nahradil ich Search Console-ou od Google-u, ktorá sa mi až tak nepáči, ale je to trend a chápem, že aj z pohľadu smerovania WebSupportu do dáva zmysel. Navyše som od nich dostal minulý rok darček, túto knihu. Milé.

Sledujem ho najmä na sociálnej sieti LinkedIn a jeho aktivita tam je mi veľmi sympatická. Keby som nebol politicky názorové nemehlo, určite by som sa k nemu rád pridal, lebo to čo chce zmeniť v našej štátnej správe, ako ju chcú s jeho politickým šéfom digitalizovať a “odpapierovať” znie jednoducho skvele a vo svetle mojich tohoročných skúseností s úradmi je to ako dobré SCI-FI. Jeho prebiehajúca politická kampaň nesie slogan hovoriaci o tom, že jediný papier, ktorý budeme potrebovať v štátnej správe, keď s ňou Michal Truban skončí, je toaleťák. Odkaz je to teda jasný – nebudeme musieť vypisovať milión žiadostí, tlačív, ktoré ani nevieme, kde si stiahnuť, z ktorých niektoré sú len v papierovej forme na podateľni v Technopole, úrady si nebudú človeka dva či trikrát preposielať medzi sebou ako poslíčka v ich vlastnej byrokracii. Všetko vybavíme pekne online z tepla domova, ako to už raz hádam bolo zamýšľané, ale akosi sa nezadarilo. Mne tento slogan evokuje ale ešte niečo iné. To, že keď Michal Truban spraví takú IT revolúciu v našej štátnej správe ako chce, tak sa z toho pose…m, samozrejme v tom dobrom.

Mimochodom, v súvislosti s tým, čo dnes riešim v práci a práve v súvislosti s touto kampaňou mi napadol ešte jeden slogan, z ktorého by som asi naozaj pustil do gatí: “Akékoľvek rozhodnutie úradu bude zrealizované do 10 sekúnd od zadania požiadavky.”. Pretože, keď si takéto výzvy vieme dávať v korporáciách, kde ide tiež o náročné procesy, ktoré sa musia do pár sekúnd vykonať, niekedy cez niekoľko zintegrovaných systémov, dokonca cez niekoľko štátov či kontinentov, cloudov a vrátiť sa späť, prečo by nemohla mať takýto výkon aj štátna správa? Ale chcel som niečo napísať o jeho knihe …

Zaujali ma pasáže, v ktorých riešil ťažké situácie či už tie z oblasti IT, ktoré sú mi bližšie, ale aj tie podnikateľské. To ako sa postupne z čohosi malého stala úspešná firma, to bolo krásne. Normálne som uveril, že aj tu na Slovensku dokáže niekto len z vlastnej vôle vybudovať úspešnú firmu. Myslím, že v duchu knihy Factfulness, všeobecné vnímanie podnikateľského prostredia na Slovensku je príliš smutné, zahalené korupciou, nedôverou a výdatne vyživované každodennou dávkou pesimizmu z médií, ale možno sa len treba pozrieť na tie správne ukazovatele a zistili by sme, že za tých 30 rokov sme sa posunuli o ohromný kus dopredu aj tu. Iste, stále je čo zlepšovať, ako napríklad “priepustnosť” a “responsibilitu” štátnej správy, ale z komplexného pohľadu je to na dobrej ceste. Tento optimizmus som z knihy cítil, hoci sa tým nechválila.

Samozrejme viem si predstaviť aj utopistickú verziu digitálneho štátu, kde v reálnom čase AI analyzuje moju zdravotnú kartu, spotrebu aj dane, kde neexistujú právni poradcovia, pretože všetko právo je sformalizované, zdigitalizované a logicky nepriestrelné, kde si o svoje nároky nemusím žiadať, lebo sú mi automaticky poskytované a kde všetko v tomto štáte vybavím nie za tých spomínaných 10 sekúnd ale za 10 milisekúnd. Snívať sa dá o všeličom. Mne už aj to čo chce spraviť Michal Truban pripadá príliš ambiciózne, ale v jednom sa asi zhodneme. Niekde treba začať a namiešať ten správny mix je tak trochu umením podnikania aj politiky.

Na tie historky zo života podnikateľa-IT-čkára som sa tešil. Škoda len, že som ich v knihe nenašiel viac. Je totiž poňatá skôr ako učebnica podnikania v slovenských podmienkach, než osobná výpoveď. Preto som si ju zaradil kamsi do neurčitého priestoru medzi školské učebnice, kam by chcela patriť, a motivačnú literatúru, kam by mohla patriť. Neviem prečo chcel Michal Truban napísať práve takúto knihu, knihu pôsobiacu ako návod vyextrahovaný z mnoho rokov overených skúseností s podnikaním, ktoré mu síce nikto nemôže upierať, ale vzal to z takého toho profesorského konca, ktorý sa mne osobne k nemu veľmi nehodí. Akoby chcel napísať návod, o ktorom hádam sám dobre vedel, že sa napísať nedá, ale vyskúšal to. Situácie, ktoré vyriešil a v ktorých vyhral, sú neopakovateľné nielen preto, že sa on sám vyvíjal, ale vyvíjalo sa aj prostredie, v ktorom podnikal, a napokon aj celé internetové Slovensko s ním. Viac by ma potešilo, keby som tam našiel to ľudské, to čo si sám odskákal a zažil, tie historky. Nebolo toho málo čo zažil, to sa dá z knihy poľahky vytušiť, ale nie je to nosnou myšlienkou knihy. Škoda.

Po prečítaní som teda zistil, že dojem unikátnosti, ktorý som v knihe videl, sa postupne zmenil v môj rešpekt voči tomu, prečo knihu napísal. Našiel som v nej trochu z toho, čo som od nej čakal, ale našiel som v nej aj množstvo rád, ktoré ma ako nepodnikateľa bezpečne minuli. Každopádne držím mu palce, nech tomu digitálnemu Slovensku konečne pomôže na nohy, tak ako postavil na nohy WebSupport.

(.., 1013, 1014, 1015, ..)