Vyberte stranu

Liu lang di qiu alebo The Wandering Earth. Nech to znie hocijako rozprávkovo (ako Išlo vajce na vandrovku), tak ono sa to fakt v tomto filme deje. Hľadal som nejaký SCI-FI film z tohto roku a Google mi vybral celkom slušný zoznam. Polovicu z tých filmov pozerať nikdy nebudem a Marvelovky ma nepriťahujú. Chcel som niečo hardové a tento film vyzeral celkom hardovo. Vyzeral.

V skutočnosti je to taký SCI-FI kripeľ – na pohľad krásavec, ale po 20 minútach som sa nestíhal čudovať, k akým nezmyslom sa autori dokázali uchýliť. Štáb vizuálnych efektov mali určite nabitý (249 ľudí), tie sú skvelé a pozerá sa na ne naozaj dobre, ale tuším im chýbal čo i len jeden jediný poradca pre fyziku. Riešenie umelej gravitácie na navigačnej lodi bola asi vykopírovaná z 50 rokov starej Vesmírnej Odysey, čo by nevadilo, ale akosi pozabudli, že tá sa otvorením dverí nestratí ako tlak v kabíne. S doširoka otvorenými očami som pozeral, ako pohli celou Zemou a tu som už začal chápať, že nemá veľký zmysel zamýšľať sa nad uskutočniteľnosťou a dôveryhodnosťou toho, čoho budem svedkom.

Zhodou okolností som v ten istý deň dopočúval aj naozaj veľkolepú čínsku knihu Koniec smrti od Liú Cíxina. Práve jeho rovnomenná poviedka sa stala námetom tomuto filmu. Prekvapilo ma ako kvalitatívne vzdialené sú od seba tieto dve diela. Buď je to tým, že The Wandering Earth je jedna z jeho skorších prác alebo pre film to bola stále len predloha v rukách pomerne neskúseného režiséra, Frant Gwoa. Neviem, nečítal som knihu, možno by som si mohol.

To, že príbeh vyšiel z pera číňana Liú Cíxina vysvetľuje mnohé. Väčšina príbehov o úniku ľudstva zo Zeme je o evakuácii alebo snahe nejako Zem ochrániť. Nápad presunúť Zem k inej hviezde je až rozprávkovo úsmevný. Verím tomu, že Cíxin tomuto príbehu dal v knihe aj sebevlastné zdôvodnenia, ktoré sa ale do filmu nedostali, ale nedá mi to zamyslieť sa nad jedným. To aká obrovská krajina a národ Čína je, je každému jasné. Čína je veľmoc. Každú chvíľu je možné sledovať jeden úspech za druhým. Mňa najviac fascinuje ich inžinierstvo, ktoré sa nezastaví asi pred žiadnou výzvou. Stačí sa pozrieť na 165 km dlhý viadukt Danyang-Kunshan, pol kilometra vysoký Sidu most, 500 metrový teleskope Tianyan, 300 metrov vysokú vodnú priehradu Jinping-I, alebo 2000 rokov starý Veľký čínsky múr, aby sme pochopili, že veľkosť majú Číňania proste v DNA. Preto ma neprekvapuje, že práve od nich prišiel nápad pohnúť celou Zemou. Škoda, že to vo filme tak zmrvili, či už gravitáciou (tú vidieť vo filmoch len zriedka dobre zvládnutú), dynamikou Zeme alebo patetickými ľudskými príbehmi (postavy rozprávajúce, že chcú ísť domov, hoci vedia, že stoja na mŕtvej planéte). Filmu proste chýba trochu inteligencie, keď už nie tej ľudskej, tak aspoň umelej.

(.., 2179, 2180, 2181, ..)

Share This