Vyberte stranu

Báseň o osamelosti muža vo vzťahu k vzťahom. Už len tá predstava – každý má dokonalý vzťah, aspoň jeden, aj keď je izolovaný. Nie je povedané s kým. Čo na tom, že s operačným systémom? Možno je to nová úroveň nášho spoločenského vývoja. O koľko by sme sa k sebe správali lepšie a o koľko by bol lepší svet, keby to tak bolo? Mať dokonalý vzťah, je ako mať dobrý plat alebo dobré bývanie či auto. Je to uspokojujúce, je to jeden z pilierov stabilného života. Úžasná myšlienka. To ako je tento film nadizajnovaný, to že sa posielajú reálne listy v čase, keď je všetko tak technologicky ďaleko, je úžasné. A samotná atmosféra s vnútorným hlasom Theodora mi veľmi pripomínala moju obľúbenú Gattacu.

Takže, tento film sa bude páčiť hlavne ľuďom, ktorí trochu cítia, že sú osamelí a to sme aj vďaka technológiám tak trochu všetci. Nedržíme krok s technologickým pokrokom a tak sa naše sociálne vzťahy digitalizujú aj tam, kde by to klasickou cestou bolo lepšie. Je to ale skôr báseň, preto doporúčam pozerať ho na pokojnom a osamelom mieste.

Osamelosť totiž tiež podlieha vývoju a tak má už dnes veľa podôb, veľa implementácií. Osamelými sa stávajú ľudia uprostred davu, milovaní ľudia, aj ľudia, ktorí chcú milovať, tí hádam najviac. Osamelosť je ako malá chybička krásy. Zvonku dojem nekazí, pôsobí úžasne, ale vnútri niečo nefunguje ako má a to človeka zožiera ako vred.

Kam nás vlastne vedie technologický pokrok, keď nás núti takto premýšľať, tvoriť takéto filmy hoc krásne, ale zároveň také neprirodzene ľudské?

(…, 1993, 1994, 1995, …)

Share This