V týchto neskoro jesenných a studených dňoch mi bola atmosféra horúceho leta veľmi príjemná. To ničnerobenie až nuda z donútenia neodbytnej horúčavy mi dnes, keď mám dojem, že žijem vo svete posadnutom pracovným výkonom, pripadala ako vzdialený luxus.
Malá povojnová dedinka na južnom pohraničí a leto nie sú také unudené, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Socializmus klope na dvere, z vojny sa vrátili zranené duše a každý sa zapája do nového života po svojom. Niektorí si hľadajú svoje miesto v proletariáte, iní dúfajú, že sa všetko vráti pekne do starých predvojnových koľají. Hlavne tí bohatí. Spoločenská situácia je napätá a aj keď sa vojna skončila, ľudia pokoj stále nemajú. V popredí tejto situácie sa do našej dedinky vracia bohatý stavebník a prichádza aj so svojou mladučkou ženou, ktorú „objavil“ na Ukrajine. Je pôvabná, taká iná, emancipovaná a prítulná zároveň, že ten dedinský nepokoj rozvíri ešte viac. Príjemná predstava, ktorá evokuje šteklivú letnú romantiku. Miestami trochu smutnú, okorenenú neverou a vášňou, ale to k romantike patrí. Také klasické klišé, keď neuspokojená mladá žena po boku naškrobeného staršieho muža bez emocionálnych požiadaviek nachádza potešenie zo života inde.
Takýto ale tento film nie je. Možno by mohol byť, ale akosi mu čosi chýba. Hovorí sa o krásnej žene, to je fakt, ale ja som nad jej krásou vrtel hlavou. Trochu mi pripomínala ustrašené kuriatko, trochu Avatarku. Pohybovala sa pomaly, ale chýbala jej vznešenosť. Hovorila milo a dôverne, ale jej slovám chýbala zmyselnosť. Myslím, že filmu a romantickej téme v prvom rade chýbal kontrast. Pritom bolo jasne naznačené, v akej dobe sa dej odohráva. Nebola jednoduchá a práve preto stačilo ju len lepšie rozpracovať a mnoho emócií by dostalo trochu hlbší význam. Podobne ma iritovala väčšina postáv z filmu. Akoby len vysedávali a nič iné ani nevedeli robiť. Také figuríny z výkladu. Okrem pár scénok, kde doktor vyšetril Naďu a jednej scénky, kde pán stavebník akože projektuje most, postavy v podstate nežili. Boli bez hĺbky a osobnej histórie. V tomto smere ma potešili len Noga a Geišberg.
V každom prípade som možno vnímal tento film takto, lebo bol o láske a tá ma dnes veru netrápi, podobne ako zdravého netrápi choroba. Spomínam si na časy, kedy som vyslovene bažil po filmoch o medziľudských vzťahoch, akoby som sa práve nimi mal naučiť a predžiť si, ako ľudia fungujú vo vzťahoch. Teraz mi už nemá takýto film čo ponúknuť.
Film bol natočený podľa knihy Ladislava Balleka Agáty, ktorá sa tým, ako ma film netrafil, ale pritom sa zjavne snažil, dostala na zoznam kníh, ktoré si chcem prečítať. Nie vysoko, ale už je tam, tak sa hádam k nej niekedy dostanem. Agáva bola zrejme metafora na to, ako po tridsiatich rokoch Agáva dozreje a Naďa spolu s ňou. A potom odkvitne. Asi to tak malo byť, ale tiež mi to vyšlo, ako vylúštenie tajničky. To či to tak malo byť sa možno dozviem, keď si prečítam knihu.
(…, 2100, 2101, 2102, …)