Pár dní som uvažoval nad tým, ako si niečo napísať o súčasnej situácii. Mám také nutkanie. Najprv som chcel písať “Koronavírusový denník”, teda čisto subjektívny text o tom, ako prežívame súčasnú a veľmi unikátnu situáciu. Potom som si chcel spraviť serióznejšiu analýzu diania, začať spisovať akúsi kompiláciu toho, čo všetko sa okolo koronavírusu deje, o tom ako sme sa pripravovali na potravinový lockout, ako sa dvíhala celospoločenská panika a pod. Dospel som ale k záveru, že najväčší zmysel mi dáva, ak len opíšem, ako sa snažím situácii porozumieť.

Pracujem ako IT profesionál a nie som profesionál v oblasti medicíny, financií, žurnalistiky, politiky či iných, ktoré tu budem spomínať, preto nasledujúce riadky prosím vnímajte tak, ak som už uviedol – je to opis toho, ako sa snažím porozumieť súčasnej situácii okolo koronavírusu SARS-CoV-2 spôsobujúceho ochorenie Covid-19. Budem sa snažiť nedávať žiadne rady či odporúčania a nerobiť žiadne závery. To prenechávam práve profesionálom z daných odvetví, na ktorých spolieham.

Vakcína

Čítam si o spoločnostiach, ktoré vyvíjajú vakcínu alebo liečbu na Covid-19. Tu sa človek dočíta, že napríklad americká biotechnologická spoločnosť Moderna Inc. s finančnou podporou CEPI, v rámci svojho programu mRNA-1273, začala s Fázou 1 vývoja kandidáta na vakcínu proti koronavírusu SARS-CoV-2. Ide o druhú z piatich fáz vývoja vakcín. Podľa definície ide o fázu, kedy sa už vyvinutá vakcína testuje na malom počte zdravých ľudí, aby sa skúmali vedľajšie účinky a vylučovanie vakcíny z tela. Moderna Inc. má do tejto fázy zapojených 45 ľudí a ak bude táto fáza úspešne ukončená, budú nasledovať ďalšie. V nich sa bude liek testovať na ľuďoch s určitými ochoreniami (Fáza 2), bude sa testovať v kombinácii s inými liekmi a na rôznych populáciách (Fáza 3) až sa napokon uvedie na trh (Fáza 4). To zahŕňa schválenie a marketing lieku. Je na mieste otázka, že ak pôjde všetko podľa plánu, kedy bude ukončená posledná Fáza 4. Tu som sa dočítal, že by to malo byť v 06/2021.

Kým vedci nedodajú funkčnú vakcínu alebo vakcíny (pretože vývojárov je viac), máme niečo cez jeden rok a všetko čo vieme my ostatní robiť je nanajvýš v kategórii symptómov. Lekári liečiť symptómy, vlády robiť systémové prevencie, ktoré dovtedy zabránia zrúteniu zdravotného systému.

Čítal som si tiež o pôvode SARS-CoV-2. Tu sa možno dočítač naozaj všeličo. Niekde sa tvrdí, že koronavírus zmutoval z netopierov (ktorí majú genetické predispozície na vytváranie takýchto koronavírusov, viď.) a cez nieľkoko ďalších zvierat sa ním prví ľudia infikovali na trhu Chua-nan v 11 miliónovom čínskom meste Wuhan. Niekde sa tvrdí, že vírus bol vytvorený umelo v laboratóriu práve vo Wuhane, kde sa skúma jeho starší brat SARS-CoV-1, ale človek nájde aj také pikošky ako napríklad, že príčinou sú novopostavené 5G siete, že vírus je použitou biologickou zbraňou a tipujem, že kým táto situácia neprestane fascinovať, tak budú nové teórie pribúdať. Momentálne, mňa osobne, táto oblasť zaujíma zo všetkých iných najmenej a preto sa nimi nebudem ani ďalej rozptyľovať.

Pohľad na ekonomiku a ekológiu

Čítam si tiež o trhoch a dejú sa tam zvláštne veci. To, že padajú akciové trhy mi pripadá ešte celkom normálne. Bol som toho svedkom v roku 2008, ku ktorému sa najviac táto situácia prirovnáva. Padali ale aj na konci roku 2018 a práve preto bol minulý rok 2019 jeden z najziskovejších. Súčasný pád je dôsledok obáv investorov. Zvláštne mi ale pripadá, čo sa deje na trhoch s drahými kovmi. Bol som zvyknutý o nich uvažovať ako o zrkadlovom trhu voči akciovým, ale teraz sa s ním deje naozaj niečo zvláštne. Nielenže zlato klesá, oveľa pozoruhodnejšie je, že Gold/Silver Ratio bezprecedentne rastie. So zlatom to napokon nie je až také prekvapujúce, keď sa človek pozrie na to bližšie, pretože aj v roku 2008 zlato najprv začalo klesať a potom 3 roky veľmi výživne rástlo. Preto sa dá očakávať, že aj tento pokles je len dočasný a bude nasledovať jeho rast. Vývoju ceny striebra ale naozaj nerozumiem. Našiel som isté pokusy o vysvetlenie, že je to dôsledok zvyšovania potreby po hotovosti, ale prečo to potom nemá podobný dopad na zlato, zatiaľ netuším. Nevadí.

Čítam si o ekonomických dopadoch. Kolaps aerolínií Flybe, pozastavené lety aerolínií Norwegian Air, pozastavené lety medzi EÚ a USA, UK a Čínou, a určite je okrem leteckého priemyslu mnoho ďalších počínajúc automabilového priemyslu a končiac turizmom, kde cítiť vážne ekonomické dopady. Spoločnosti, ktoré z rôznych dôvodov, aj nesúvisiacich s koronavírusom, neboli v tej úplne najlepšej kondícii, môžu túto dobu znášať veľmi ťažko. Stačí sa pozrieť na oblohu, aká je čistá, bez kondenzačných stôp po lietadlách. Ekologické efekty sú mimochodom asi jedny z mála, ktoré dnes možeme vnímať pozitívne. Každý asi už pozná snímky, ktoré NASA uverejnila na konci februára, kde vidieť ako sa nad Čínou alebo severným Talianskom v priebehu jedného mesiaca výrazne znížilo znečistenie ovzdušia oxidom dusičitým, alebo fotografie benátskych kanálov, ktoré sú teraz priezračne čisté a vidieť v nich plávať ryby, čo ak ste boli v Benátkach, tak viete, že nie je za bežnej prevádzky možné.

Čo to urobí s nezamestnanosťou, štátnymi rozpočtami, medzinárodným obchodom, priemyslom a všetkým možným súvisiacim s našimi životmi, to sú dnes otázky, na ktoré si asi veľa múdrych hláv nevie odpovedať, ale nič veselé nás asi nečaká.

Sila informácie

Čítam si najmä v najdostupnejších masmédiách a sem tam ma až zamrazí, keď si uvedomím, akou silou disponujú, aké silné je slovo a informácia. Dnes to môžeme vidieť v priamom prenose. Pohľad na fotografie v denníkoch s prázdnymi regálmi, človeku veľmi nedodá pokoja a rozvahy, ale skôr nutkanie rozbehnúť sa tam tiež. Ja rovnako, ale zdržal som sa. Neviem nad čím uvažujú autori týchto článkov, ale zjavne im chýba sociálny odhad a empatia. Takéto články jednoducho situácii nepomáhajú. Na druhej strane práve médiá, či už domáce, zahraničné alebo medzinárodné, sociálne siete a internet nám umožňujú byť informovaní, uvažovať nad informáciami podľa slobodnej vôle. To je proste úžasné. Ľudia, ktorí svet bez internetu nezažili, to asi neocenia, ale mne to pripadá nadľudsky ľudské. Pripadá mi to skoro ako to najcennejšie privilégium, ktoré máme.

Mimochodom, práve po tieto dni čítam skvelú knihu, Černobyľskú modlitbu od Svetlany Alexijevič a už na sebe pozorujem, ako sa mi v mozgu tvoria asociácie medzi rádioaktivitou a vírusmi. Z pohľadu strachu z neznámeho majú totiž veľa spoločného. Obe sú voľným okom neviditeľné, dajú sa ale merať. Izotopy Cézia a Stroncia majú polčas rozpadu (cca 30 rokov), koronavírus na plastovom povrchu prežíva 70 hodín. Na rozdiel od rádionuklidov sa žiaľ vírus vie rozmnožovať. Vírus aj rádioaktivita ničia bunky. Každý iným spôsobom, ale výsledkom je zničená bunka a ak sa to deje vo veľkom, výsledkom je biologické zničenie organizmu, smrť.

Čo si ale uvedomujem v súvislosti s touto knihou vo vzťahu k informáciám je jedna veľmi dôležitá vec. Kým v Sovietskom zväze sa po výbuchu Černobyľu snažili zabrániť panike skoro absolútným informačným tichom zapečateným inštitútom vojenského tajomstva, dnes by takéto niečo nezafungovalo a spôsobilo by to ešte väčšiu paniku. Dnes človek potrebuje informácie a potrebuje ich veľa. Zvykli sme si na denný prístup nadrozmerného množstva informácií, ktoré nás nevedomky vyčerpávajú, ale v tejto situácii je veľmi zadosťučiňujúce môcť sa dozvedieť, po čom človek túži. Myslím, že práve vďaka informáciám a tomu, že sme už trochu iní ľudia ako pred 20-30 rokmi (už sme Homo Informaticus), je vôbec možné takéto unikátne celospoločenské konanie, akého sme dnes súčasťou. Pretože podobne sa šíria vírusy a iné choroby asi bežne. Nie som virológ, ale tipol by som si, že model toho ako sa dnes SARS-CoV-2 šíri, nie je nič neobvyklé. Dnes ho ale monitorujeme v 182 krajinách, informácie o tom sú prakticky online dostupné každému, kto má pripojenie na internet na Youtube, na stránke JHU, WHO a iných (ja sledujem hlavne prvé dve). Vďaka informáciám sme disciplinovanejší, pretože rozumieme tomu, čo sa deje nielen u nás doma za zavretými dverami v karanténe, ale aj na opačnej strane Zemegule. Vieme, že ho už majú aj slávni aj bohatí ľudia, vidíme ako sa rušia športové aj náboženské podujatia, ale aj to ako ľudia držia pri sebe.

Politika

Vďaka informáciám a medializácii politici žijú. Z Pellegriniho sa za tých pár dní stal kráľ s úžasnou autoritou. Hovorí s rozvahou, nekokce, nezaťahuje do veci politiku a nevyhovára sa na opozíciu. Robí rozhodnutia v priamom prenose. Toto očakávam od lídrov. Majú byť rozhodní, vecní a svojou autoritou majú situáciu upokojovať a smerovať. Úplne to na ňom vidím. Je to ale aura koronavírusu.

Niekde som počul, že nám obyčajným ľuďom chýba disciplína, ale ja som minulý piatok disciplínu cítil naživo, keď som bol nakúpiť v Lidly. Rúška sa ešte nenosili, obchod bol preplnený a v ľuďoch vrelo nutkanie mať, na nič nezabudnúť a byť prvý pri pokladni. O tri dni na to rúška už nosil takmer každý, v obchode bolo nepomerne menej ľudí a ľudia boli k sebe vzácne úslužní, pokorní, úctiví ako keď sa narodí dieťa. Každopádne, to čo som videl ja, bola disciplína. Nebyť jej, tak tam ľudia po sebe štekajú a bijú sa o tovar. Nestalo sa. Disciplína udržala na uzde aj tú náročnú a pre nás všetkých novú emóciu ohrozenia, ktorú možno naposledy zažili naši rodičia v roku 1989 alebo 1968. Bolo to na hrane. To áno. Zdá sa mi, že ak by ľudia cítili to ohrozene len trochu bezprostrednejšie, čo necítili, inak by už minulý piatok nosili rúška všetci, možno by to dopadlo inak. Myslím, že z pohľadu disciplíny zohráva veľkú rolu to, že sme situáciu ešte nezažili. Nevieme sa oprieť o vlastnú skúsenosť a preto sa opierame o autoritu. Nie som veľký fanúšik autorít a preto túto situáciu beriem aj ako veľmi užitočné celospoločenské branné cvičenie, ktoré nás jednotlivcov, rodiny aj firmy spraví do budúca lepšie pripravených.

Čo (ne)očakávam?

Vidím (alebo sa mi to len zdá?), že naši politici prvýkrát ochutnávajú skutočnú moc. Neostáva mi nič, len veriť, že tam hore nie sú žiadni, ktorí túžia po moci a jej vychutnávaní. Môžu teraz priam ovládať celý štát. Už to nie je o riadení ministerstiev a plánovaní rozpočtov, ale o priamom ovládaní v mene zákona. Dúfam, že sa im to nezapáči natoľko až zabudnú, prečo tam sú a nebudú držať opraty dlhšie než je nevyhnutne nutné. Pretože nájsť ten bod zlomu bude možno ťažšie, než prvýkrát nariadiť núdzový stav. Preto apelujem na politickú elitu a verím, že sa nezatúžia byť diktátormi.

Sme doma. Deti sú spokojné, užívajú si “prázdniny”. Doobeda sa učíme, po obede máme voľný režim a každý si hľadá kúsok toho svojho. Z lega sme postavili dom, o akom sa mi ani nesnívalo. Uvažujem, čo sa môže diať ďalej. Nepredpokladám, že sa po dvoch týždňoch prvej karantény školy otvoria, deti do nich nastúpia a všetko sa rozbehne v starých koľajách. To by boli všetky doterajšie opatrenia vyhodené von oknom. Skôr očakávam, že sa karanténa predĺži, možno sa poposúvajú termíny skúšok a ak to potrvá dlhšie, očakávam, že dôjde k odvážnym rozhodnutiam. Školstvo bude musieť fungovať v provizórnom režime. Učitelia sa začnú trochu krotiť s množstvom úloh, ktoré online deťom dávajú. Prečo? Pretože si uvedomia, že rodičia ich prácu nemôžu nahradiť. Každý pozná príslovie “Veľké deti, veľké starosti. Malé deti, malé starosti.”, ale myslím, že dnes platí aj príslovie “Veľké deti, jednoduchý homeoffice. Malé deti, náročný homeoffice.” Rodičia, ktorí pracujú z domu a majú menšie deti, ako my, si totiž len s veľkou námahou dokážu odrobiť tú svoju prácu, nieto ešte vykonávať aj pedagógov a toto učitelia skôr či neskôr pochopia.

Keď sa situácia zlepší, možno preto, aby deti dobehli vymeškané mesiace, budú zrušené alebo skrátené letné prázdniny a na jeseň, keď sa znovu oslabí imunita spoločnosti, budeme zápasiť s vírusmi opäť.

Firmy postupne začnú využívať prácu z domu aj tam, kde dnes sú k tejto forme nelogicky skeptický a ak sa situácia stále nezlepší, tak bude množstvo pracovísk premenených na karanténne a budeme pracovať aj tak.

Share This