Vyberte stranu

Svety muža a ženy sú od seba oddelené. Je to ako prírodný zákon, s ktorým sa každý učíme žiť a ktorý vytvára okolo našich vzťahov najviac nezodpovedaných otázok. Predstavme si svet muža ako svet, v ktorom prenikavá myseľ vidí kdesi za obzor, sluch vnímajúci šepot mora ako blahodárnu hudbu, ale aj svet bez citov a pocitov. Predstavme si svet ženy ako svet, v ktorom city a pocity prinášajú každodennú radosť aj starosť, svet, v ktorom sa stojí pevne na zemy, ale aj svet bez nadčasového zmyslu, bez vizionárstva a toho opačného pohľadu na seba.

Ak sa má teda žena stretnúť s mužom, musí sa čosi stať. Nech je to láska na prvý pohľad, pozitívna zhoda okolností alebo len jednoducho iskra, hovorme jej tu nadprirodzeným zážitkom, udalosťou, keď sa tieto dva svety navzájom preniknú. Nie je potom nič fascinujúcejšie než sledovať, ako sa jeden od druhého učí vnímať realitu očami, sluchom a citom toho druhého. Azda už len žiť to. Človek sa tým navždy zmení. Ovocie má svoju chuť, svoju vôňu, nielen rad vitamínov a minerálov. Kráča po ulici, aby cítil váhu svojho tela a ráno, keď sa oddýchnutý a plný chuti do nového dňa zobudí, poďakuje sa. Ide do knižnice, aby si prečítal knihu, už si ju nepotrebuje kupovať. Človeka to navždy zmení, aj muža, aj ženu. Muž sa musí vzdať svojej racionálnej dokonalosti a ostať len racionálny, žena musí v sebe amputovať tú časť citov, ktoré jej znemožňujú otvoriť sa mu. Ale ak sa im to podarí, ocitnú sa zrazu mimo rušného veľkomesta, na brehu jazera v obklopení ticha prírody, pretože ich spoločný svet začal kvitnúť … avšak pozor, stačí len málo, veľmi málo a ich svet sa môže zrútiť. Stačí len, ak na chvíľu jeden zatúži po niekdajšej dokonalosti a koniec sa stane neodvratným. Prečo? Pretože ich láska, hoc je čistá, vyvinula sa príliš dokonalým spôsobom, spôsobom nekompatibilným so životom vo veľkomeste.

Tento film o anjelovi Sethovi, ktorý spadne z neba kvôli láske k chirurgičke Maggie Rice je pre mňa jedným z najlepších, ak nie absolútne najlepším filmom o vzťahu muža a ženy. Humor, úprimnosť dialógov, hoci niekde trochu naivných, ale pravdivo podmanivých, ale hlavne prekrásny a až antický príbeh lásky, v ktorej som sa našiel, ktorá mi otvorila oči a ktorá mala príliš veľa spoločného s tým mojím ponímaním lásky. To všetko ku mne perfektne zapasovalo a za tento film som len vďačný aj po mnohých rokoch.

Film má pre mňa v sebe ukryté archetypy starostlivej krásnej ženy plnej chuti do života, kreatívnej dokonca aj pri takej všednosti ako pripravovanie ovocného šalátu. Ale takisto aj archetyp múdreho muža, otvoreného prijímať aj menšie veci, ako je on, aby ho práve ony urobili múdrejším.

Túžim mať takú chatu, na akej sa napokon Seth a Maggie stretli, a budem nesmierne rád, keď ju budem môcť požičať svojej vnučke, alebo inej blízkej rodine, aby tam strávila také krásne chvíle ako Maggie. A samozrejme aj ja. V tomto filme si ani raz nezaklamali, ani raz sa nesklonili ani len pred klamstvom z milosti alebo jeho napodobeninou, ktorá sa bežne s úsmevom ospravedlňuje. Boli si absolútne úprimní. A takt to má byť! Preto chcem mať vždy toľko sily, aby som hovoril pravdu, pretože jedine ona vždy prináša správne riešenia.

A napokon Pohyblivý sviatok. Kniha, ktorú Maggie v tomto filme čítala. Musel som zistiť, čo je to za knihu a napokon som si ju prečítal. Tak silný dosah mal na mňa tento film. Zážitok z tohto filmu bol pre mňa tak ohromný, že som mesiac po tom, ako som ho videl v kine prvýkrát, išiel naň znovu s tým istým človekom a nevedel som, že som ho už videl. Proste, keď som ho videl prvýkrát z nejakého dôvodu som vypol a až keď sme sa s kamarátom vracali z kina, opýtal som sa ho: „Nevideli sme to už minule?“. Videl som ho potom v kine ešte raz a jeho obsah sa do mňa vlieval znovu a znovu. Je to tiež zrejme film, ktorý som videl najviackrát priamo v kine.

(…, 0078, 0079, 0080, …)

Share This