Vyberte stranu

Nič veľké som od tohto filmu neočakával, našťastie. Po jeho zhliadnutí, ho ani veľmi neodporúčam. Nepovažujem ho tiež za pokračovanie kvatrológie Alien, ani za pokračovanie Predátora. Je to experiment, ktorý ma ale vrátil myšlienkami k filmu Alien.

Alien má v sebe špecifické čaro, ktoré dnes človek pri sledovaní filmu zažije len zriedka, ak vôbec a žiaľ je to čaro podobné panenstvu, pretože pozrieť si ho druhýkrát nepomôže, prichádza len raz, a tak, ak si ho človek neužije vtedy, už si ho neužije nikdy. To čaro je doslova a do písmena o kráse a táto krása tkvie v stretnutí s neznámym tvorom. Nie je to rovnaké pocitu, ktorý majú biológovia, keď objavia v dvestometrovej hĺbke pod morom nový druh ryby alebo v džungli nového pavúka, alebo keď palaentológ objaví skamenelinu doteraz neznámeho vyhynutého druhu alebo predchodcu človeka. Nie je to rovnaké ani tomu, keď sa na Antarktíde nájdu zvyšky meteoritu, v ktorom sa objavia skameneliny nejakého drobizgu, aj keď je to len zlá poplašná správa. Je to čosi nové, celkom nová skúsenosť.

Predstavujúc si, že v tomto čase, v týchto chvíľach (aj keď pojem súčasnosti v klasickom chápaní nahlodala skrz naskrz Teória relativity, predsa len nejakú súčasnosť máme vžitú), že v týchto sekundách ako píšem tento článok, sa niekde inde niečo hýbe. Netuším či vidí, už vôbec nie to ako vidí svet okolo seba. Netuším skoro nič, len to, že sa hýbe a mám pocit, že to robí za nejakým účelom. Jeho účel tiež nepoznám, ale kým ja tu klepem do klávesnice, on urobil tiež niečo. Žijeme svoje životy nezávisle na sebe, nevieme o sebe a asi dlho ešte nebudeme vedieť, pretože žijeme v príliš izolovaných systémoch. Môžeme o sebe len tušiť ako teraz ja. Zrazu ma táto predstava vytiahne nad modrú planétu a vidím svet šiestich miliárd ľudí, ako sa hemžia po Zemy, a iné miliardy iných pozemských tvorov. A tá vedomosť, že veľmi dobre viem, aké dôvody na to hemženie každý jeden má, mi dáva pocit, že tento svet a len tento svet poznám, že je mojím domovom a že domov je asi pojem univerzálny. A tak asi aj ten neznámy tvor, ku ktorému sa za chvíľu vydám, má niekde svoj domov, v ktorom by som sa cítil cudzo, ale on ho pozná, veľmi dobre pozná.

A teraz, keď som už tu nad modrou planétou, kde je ticho, aké na Zemy nie je, ľahko sa presuniem okolo Marsu až k Plutu a už som kdesi odkiaľ je Slnko len hviedza, aké poznám z nočnej oblohy. Potom sa rozhliadnem, vidím, že odtiaľto vypadá vesmír úplne rovnako všetkými smermi, vidím mliečnu cestu a vyberám si jednu z hviezd. Presúvam sa k nej v tej prázdnote, čochvíľa stretám Voyager ale len na zlomok sekundy a už sa zase plavím v novej dlhej prázdnote, ale ja ju prekonávam v zlomku sekundy. Neuvedomujem si svoj pohyb, iba zrazu sa mi tá hviedza, ku ktorej som mal namierené naozaj začína trochu zvčšovať a zrazu okolo mňa preletí planéta, potom ďalšia a ďalšia a vznášam sa vo hviezdnej sústave pri malej modrobielej planéte oproti veľkej hviezde.

Pozerám na ňu a vidím na nej pohyb, hemženie. Vytvárajú ho tie tvory. Koľko ich je? Aké majú k svojmu pohybu dôvody? A čo morálka a chápanie zla a dobra? Majú sociálne sklony? Ale to som sa už asi nechal uniesť, tak rýchlo spät k filmu ..

Aj preto som asi nikdy nechápal nadšenie pre Star Wars a Startrek. Prinášali vedeckú fantastiku, ale mne nepriniesli to čaro z nového, ktoré vo Votrelcovi bolo, aj keď tu sa to nové realizovalo skrz strach a smrť. Práve pre toto všetko film Alien vs. Predator urobil tú hroznú vec, že ľuďom ktorí film Alien nevideli, ukradol možnosť zažiť stretnutie s týmto tvorom, novým, a aj keď takým škaredým a zloprinášajúcim, ale predsa v tom istom zmysle krásnym.

Mimochodom vraj film Alien bol do istej miery inšpirovaný filmom It! Terror from Beyond Space z roku 1958, tak by som si ho asi mal pozrieť, ktovie či ma Alien o niečo neobral ..

(…, 2060, 2061, 2062, …)

Alien Universe

Share This