Vyberte stranu

Lula Landryová, svetovo slávna modelka, sa v smrteľnom páde zrúti zo svojho balkónu na zasneženú ulicu. Polícia skutok vyšetrí ako samovraždu. Jej nevlastný brat ale napriek tomu požiada súkromného detektíva a známeho z detstva, Cormorana Strikea, aby sa pustil do pátrania, pretože verdiktu polície neverí. Nejdem prezrádzať o čom celý príbeh je, ale z pohľadu celého príbehu je už v týchto riadkoch postihnutá pre mňa nepochopiteľná vec, pre ktorú len krútim hlavou. Nepátral som radšej hlbšie, lebo ma táto audiokniha zaujala iným, nie príbehom. Kniha na mňa pôsobila dojmom alebo predsvedčením, že pravda, ktorú človek/detektív hľadá, je ukrytá v ľuďoch. Len sa s nimi treba porozprávať, položiť im správne otázky a pravda vypláva na povrh. Príde mi to trochu naivné, ale budiš.

Čo ma ale naozaj zaujalo bola krátka časť, ktorá sa týkala lustrácie Lulinho počítača s cieľom zistiť o nej všetko, čo sa len dá. Znie to jednoducho, ale ak si hocikto z nás položí už len takú jednoduchú otázku, čo je to – to všetko, čo sa dá o užívateľovi počítača zistiť, narazí.

Predpokladám, že bezpečnostné agentúry a polícia majú na toto vypracované a nepublikované postupy a materiály, že sa v danej problematike vzdelávajú, budujú si školy, ale ja o tom viem len z vlastnej skúsenosti. V knihe nie je popísaná metóda, ani sa len nenaznačuje a práca IT špecialistu je zahmlená mlčaním.

Dnešný bežný človek trávi za počítačom väčšinu svojho života a väčšina jeho života je takpoviediac virtuálna. Práve preto má veľmi dobrý zmysel robiť archeológiu našich životov v dátach a počítač je cesta k nim. Chcel som stručne napísať, čo všetko by sa mohlo dať z počítača o človeku vyčítať, ale keď som sa nad tým len zbežne zamyslel, uvedomil som si, že sa to stručne nedá. Je toho príliš veľa. Ak by som si to chcel zjednodušiť na človeka, ktorý nemá pripojený počítač do internetu, bolo by to trochu ľahšie.

Najprv by som sa teda pustil do získavania dát bez ohľadu na to, čo môžu neskôr priniesť. Treba ich samozrejme získať tak, aby boli čo možno identické voči tomu, ako sa nachádzajú v počítači – rovnaké názvy súborov, rovnaké adresáre, obnoviť všetko aj odmazané súbory. Potom sa na ne pozrieť. Formátov súborov sú tisícky. Z každého formátu môžu byť na diskoch uložené tisícky súborov (optimisticky predpoklad). Ak si uvedomíme, že niekedy stačí v jednom súbore zmeniť jedno písmeno a aplikácia, ktorú sme zvyknutí používať prestane fungovať, dostávame sa tak trochu pred Pandorinu skrinku.

Ak si to chce človek uľahčiť, tak by som sa asi zameral na niečo konkrétne, podobne ako v detektívnej práci, keď detektív hľadá motív. Je to na môj vkus trochu tendenčné, lebo ak človek niečo hľadá, zvyčajne to nájde ale pritom mu môžu uniknúť iné veci, ktoré nehľadal a môžu byť pritom rovnako podstatné a hľadajúcemu umožnia vidieť realitu z úplne iného uhla pohľadu. Takže, konkrétne obrázky, videá, hudba, texty. Všetko toto, sú ľahko čitateľné súbory aj pre laika, pretože s nimi denno-denne prichádza do styku. Potom už len stačí hľadať v nich súvislosti – dátumové, obrazové, zvukové a pod., čo tiež samo o sebe je tak mravenčia a nemechanizovateľná robota, že tu by asi každý z nás kývol rukou nad premrhaným časom. Je tu potrebná veľká dávka intuície a dôslednosti a ak si uvedomíme, že každá jedna fotografia môže v sebe skrývať kľúč k pochopeniu toho, čo hľadáme, je to ako hľdať ihlu v kope sena a to je možno ešte optimistická verzia. Krásne to ukazuje film Blow-Up, kde jedna jediná snímka vedie k odhaleniu vraždy.

No a napokon, všetko závisí od množstva a každý mi dá za pravdu, že závislosť množstva a náročnosti analýzy tu nie je lineárna, ale prinajmenšom exponenciálna. Takže analýza počítača bežného používateľa môže trvať veky.

Ak teraz máme pred sebou počítač pripojený do internetu, asi by som ho najprv z neho vypol. Urobil procedúru ako som popísal a začal archeológiu s tým, že treba brať do úvahy aj všetkú komunikáciu a aktivitu na internete, ale tu sa už radšej zastavím.

Z tohto pohľadu je dobré dáta uchovávať. Aj keď svoj záver dokážeme alebo objavíme motív a dôkazy, ktoré sme hľadali, o rok, o desať rokov v týchto dátach zaručene nájdeme viac. V tomto je krása dát. Sú ako víno, aj keď mi víno nechutí, rozumiem, že vekom sa jeho kvalita zvyšuje.

Späť ale ku knihe. Vlastne už nič.

(…, 0839, 0840, 0841, …)