Vyberte stranu

Môj postoj k tejto knihe Däniken hneď od začiatku rozpoltil. V jednom som mal chuť ešte nedopočúvanú knihu odložiť a na Dänikena už nikdy nesiahnuť, v druhom ma udržiaval v záujme až do samého konca.

Keď Däniken vydával túto knihu v roku 1992, veľa vecí sa dalo chápať ako nezávislá investigácia, ale k veľa veciam sa dnes už musím stavať skepticky. Kniha je v podstate konšpiráciou na tému mimozemská inteligencia ako tvorca ľudstva. Vychádza z historických dokumentov a udalostí, spája ich do svojho príbehu, v ktorom mimozemšťania navštevujú ľudstvo na Zemi už od nepamäti, zasahujú do jeho vývoja a skúmajú nás. Raz hovorí, že sme na medzihviezdnej obchodnej trase, raz že nás skúmajú ako vo vlastnom laboratóriu, raz že sa snažia nezasahovať do našich dejín a pod. V zásade sa ale snaží dokázať, že každá návšteva mimozemšťanov spôsobila ľudstvu šok. Nielen Indiánom či Inkom ešte pred objavením Ameriky Kolumbusom, ale rovnako aj Číňanom, Egypťanom či Indom. Šok, ktorého výsledkom bolo nové božstvo, nový uctievaný Boh. V historických dokumentoch nachádza popisy vesmírnych lodí, návodov na lietanie či procedúr ako správne pilotovať, či sa správať počas letu, ako aj popisy samotných zážitkov z letov z času, kedy podľa oficiálnych dejín ľudstvo lietať nevedelo a dodnes lietať tak rýchlo a tak obratne stále nevie. Tu sa musím pozastaviť nad tým, aký má Däniken štýl rozprávania.

Kontinuálne útočným tónom je prešpikovaná celá kniha od prvej strany po tú poslednú. To bol aj dôvod, prečo som od začiatku uvažoval či ju vôbec dopočúvam. Okamžite ma nútil zaujať stanovisko a postaviť sa na jednu z dvoch strán, ktoré Däniken ponúkol. Nemal som o to vôbec záujem, chcel som si ju len vypočuť a názor si spraviť potom. Miestami je až agresívny a jeho uštipačné poznámky nemôžu plodiť nič dobré a komunitu, v ktorej táto kniha môže zarezonovať, môže len rozdeľovať. Navyše sám sa na mnohých miestach stavia do role autora, ktorý píše svoju obhajobu voči výčitkám a zosmiešňovaniu, ktoré možno v 90-tych rokoch naozaj existovalo, dnes by som si to už tvrdiť nedovolil. On sám však označuje ľudí, ktorí ho údaje zosmiešňujú za ignorantov a slepých. Preto jeho štýl považujem za neseriózny a postrádajúci metódu, ale na druhej strane veľmi lepkavý a chytľavý pre ľudí, ktorí sa neradi kriticky zamýšľajú nad prijímanými informáciami. Pritom mi naozaj nepríde reálne, na čo sa často sťažuje, že by ľudia naozaj tak vehementne zosmiešňovali tému UFO a existenciu mimozemskej civilizácie. Vždy a v každej otázke ľudských dejín sa nájdu ľudia, ktorí nebudú v niečom za jedno a akoby Dänikenovi toto vadilo. Pretože sám uznal, že vedecká obec dala vzniknúť inštitútu SETI niekoľko rokov pred jeho knihou, čím uznala tento problém za seriózny. Ľudia začali brať túto tému ako alternatívu, vznikol vedecký odbor Ufológia, existuje množstvo časopisov k danej téme aj televízne stanice sa tejto téme venujú a hoci často s bombastickým zámerom, nezdá sa mi, že by ich tón bol uštipačný. Tak isto kinematografia, kde sa mimozemská civilizácia skúma zo všetkých možných uhlov pohľadu a za všetkým sú nemalé peniaze a vynaložené úsilie mnohých ľudí a ich čas. Čo potom Dänikenovi vlastne chýba k pocitu, že je táto téma seriózna, netuším. Nečítal ani nepočul som od neho zatiaľ inú knihu, ani som to už neplánoval, ale možno si ešte jednu prečítam, aby som zistil, či je to štýlom len tejto knihy alebo je to Dänikenov štýl. Možno potom zistím, komu vlastne Däniken tvrdí, že je nevypočutý a ignorovaný, napriek tomu, že je jeden z najlepšie predávaných autorov v danom žánri?

Ďalšou spornou vecou bolo pre mňa to, ako Däniken pristupoval k samotným historickým textom. Sám svoj prístup popisoval ako priamy v zmysle, že rozumiem tomu, čo je napísané, tak ako je napísané. Niečo podobné ako pravidlo, píš ako počuješ. Keby som v tomto čase nečítal knihu Od stromu k labyrintu od Umberta Eca, možno by mi to nenapadlo, neviem, ale čítať historické texty bez historického kontextu, znalosti o ich pôvode, jazykoch, samotnej dobe a porozumeniu alegorickej, metaforickej a ktovie ešte akej stránke textov, je skoro plytvaním času, pretože môžu vypovedať o úplne iných skutočnostiach, ako sa nám dnes zdá. Človek si v nich vie nájsť to, čo hľadá. Aj preto je história veľmi komplikovaným odborom, lebo toto všetko musí historik analyzovať. Däniken si s týmto veľkú hlavu zjavne nerobí. Čo sa mu hodí, to použije. Vznikne vnútorne logicky konzistentná kauzálna teória, ktorá ale môže mať od pravdy strašne ďaleko. To už ale nerieši. Uspokojí sa s jej vnútornou konzistenciou a jej verifikáciu nahradí hmlou sebeobrany.

Na druhej strane bolo pre mňa veľmi príjemné až fascinujúce zároveň uvažovať nad tým, že ľudstvo prešlo iným vývojom, ako popisuje klasická evolúcia. Že sme v kontakte s inou civilizáciou a predstavovať si ako funguje, aká je odlišná a aký sú jej jednotlivci odlišní od nás. Navyše je kniha tak trochu ako encyklopédiou mapujúcou výskyt UFO, čo môže byť pre niekoho tiež zaujímavé.

Poslednou vecou, ktorú musím tu otvoriť je jeho prístup k Bohu a božstvám. Mal som z knihy dojem, akoby vôbec nezvážil možnosť, že Boh alebo božstvá, ktoré si ľudstvo vytvorilo a ktoré rôzne civilizácie vo svojich časoch uctievali, neboli len dôsledkami šokov z neznámej technológie, čo sa snažil dokázať, ale že Boh pre ľudstvo a ľudskú kultúru je možno čosi viac ako viera v nadprirodzeno a túžba vysvetliť si neznáme. Akoby nezvážil, že možno aj po tom, keď ľudstvo raz bude bežne komunikovať a integrovať sa s mimozemskou civilizáciou alebo civilizáciami a staneme sa súčasťou obchodných ciest, ktoré popisoval, stále budú na svete ľudia, ktorí budú veriť v Boha a pritom to nebude v rozpore s danou realitou. Toto akoby Däniken prehliadol.

Každopádne Däniken je zaujímavý literárny zjav a nemožno mu uprieť, že jeho práca má svoje plody. A hoci s formou ako aj výsledkami jeho práce sa ja osobne nestotožňujem, má starý pán moje sympatie, ku ktorým som sa napokon dopracoval až na záver tohto článku, čo je typické pre môj postoj k tejto knihe – balansovanie medzi dvoma pólmi.

(…, 0862, 0863, 0864, …)

Share This