Vyberte stranu

Túto knihu som našiel ako jednu z najlepších referencií k téme Leadershipu ešte pred dvoma rokmi. Začal som ju čítať ešte vtedy, ale dopadlo to zle. Už prvé kapitoly mi pripomenuli smrteľne nudné skriptá rôznych manažmentov, ktoré som musel čítať na vysokej škole. Všetky som vyčlenil do časti môjho vnímania, ktoré by som vedel stručne označiť ako „prázdne rady“. Veľa všeobecných, neuchopiteľných a vzduchoprázdnych rád, rozvinutých viet, čo všetko by sme ako manažéri mali robiť, akí by sme mali byť, ale bez toho, aby povedali aj ako to robiť a prečo. Chýbalo mi za tým pochopenie, podobne ako keď mi niekto povie: „Mal by si sa stať dobrým lídrom.“ a tváriť sa, že to vyrieši všetko. Minulý mesiac som však bol na školení Leadership 2.0 v PDCS a na ňom som dostal chuť otvoriť túto knihu znovu. Začína hľadaním hodnôt.

Zase som si povzdychol nad tým, akým prázdnym rečiam tu zase budem čeliť. Hľadanie vlastných hodnôt, v ktorých každý má jasno a zrejme nijako nesúvisia s Leadershipom. To fakt? Na chvíľu som sa ale pozastavil a pouvažoval nad tým. Nebol to až taký nezmysel, ako sa mi na prvý pohľad zdalo. V ten večer som sa už knihy nedotkol a skúšal som si odpovedať na položenú otázku – aké mám hodnoty?

V práci sa začínam cítim zle. Mám pocit, že tam už ani nepatrím. Ani rola lídra tomu nepomáha. Mám pocit, že svojich ľudí neviem dostatočne motivovať, že neviem vytvárať víziu. Môj pracovný entuziazmus sublimuje v čistej operatíve. Nad novými výzvami sa len pousmejem, pretože ma nevedia zasiahnuť. Možno ale práve toto súvisí s mojimi hodnotami.

Už kedysi dávno, keď som ešte žil trochu filozofickejší život a viac som sa nad sebou zamýšľal, som si objavil čosi, čo mi dnes pri otázke, čo sú moje hodnoty, vyvstáva ako dávno poznané. Tri piliere, o ktoré svoj život opieram, sú mi elementárnymi zdrojmi životnej energie a môjho entuziazmu vôbec. Keď som sa ale teraz zamýšľal nad tým, čo vo mne hodnoty evokujú, mal som dojem, že s tromi piliermi v podstate nesúvisia. To bolo prekvapujúce, lebo prvoplánovo by som za hodnoty označil práve tie. Ony sú pre mňa ale naozaj piliermi, nie hodnotami. Hodnoty majú pre mňa dynamickejšiu povahu. O tie sa skôr opiera to, ako mám konať a aké vôbec formy má mať moje správanie. Kým o piliere sa opiera moja schopnosť konať.

Podobne to bolo aj pri ďalších kapitolách, ba čo viac, skoro na každej strane som sa prichytil pri tom, že to čo čítam si živo premietam a snažím aplikovať na môj denno-denný pracovný život. Prekvapujúce a osviežujúce zároveň. Ako sa spomína aj v knihe, líder je zrejme najopustenejšou osobou vo firme. Často sa tak cítim v práci aj ja. Má to svoje dôvody. Ale vďaka tejto knihe som mal pocit, že v tom kolotoči vízií a každodennej rutiny mám zrazu sparring partnera. A to bol dobrý pocit.

Dnes ešte nie som v stave, že by som vedel jasne povedať, že som niečo konkrétne aplikoval a zmenil svoj prístup k ľuďom, ktorých vediem. V tom si musím ešte spraviť poriadok. Mám však chuť sa do toho pustiť a hlavne som presvedčený, že som na správnej ceste. Nie som typ, ktorý si o sebe myslí, že ak riadim ľudí, robím to dobre. Nerobím. Aj vďaka tejto knihe viem, že mám čo zlepšovať, mám čo skúšať a musím si hľadať svoju vlastnú cestu, ktorá mi bude najviac pasovať.

Dnes už ale viem, že by som mal svojich ľudí viac chváliť za dobre odvedenú prácu. Ale stretol som sa už aj s názorom, že to je to najtriviálnejšie čo môže byť. Ako pre koho. Pre mňa to teda určite triválne nie je. Stojí ma to celkom veľa úsilia aj sebakontroly a skoro žiadna pochvala zo mňa nevyhŕkne spontánne. Je to niečo, čo sa musím jednoducho naučiť a to nielen v práci ale aj v rodine. Postupne to ale ide. Uvedomujem si tiež, že nie je možné chváliť každú dobrú prácu, pretože nejakú kvalitu práce ako lídri očakávame od svojich ľudí automaticky. Uvedomujem si tiež, že inak pôsobí pochvala na porade celého tímu, v súkromí medzi štyrmi očami alebo nepriamo pred ostatnými manažérmi. Majú rôzne kvality aj rôzne účinky. No a samozrejme pochvala musí byť v istom vyváženom pomere ku kritike alebo k negatívnej spätnej väzbe. Už len nájsť správny balans.

Kniha je dobre čitateľná aj opakovane, lebo je napísaná skoro ako príručka. V každej kapitole sa autori dotýkajú len jednej témy ako napríklad tvorbe vízie alebo motivácii a každá z nich končí Akčným plánom, ktorý stručne zhrňuje kapitolu a pomáha nasmerovať vo svojom vlastnom ťažení. Mne osobne kniha dala hlavne priestor zamýšľať sa nad svojou prácou trochu inak, viac analytickejšie a viac objektívnejšie a brať ju skôr ako ohybnú a pružnú realitu, v ktorej žijem než skutočnosť, ktorú môžem len akceptovať. Zároveň ma nabádala hľadať odpovede a ako uskutočňovať vlastnú cestu. Dnes totiž tvrdo bojujem s tým, aby som si prácu nenosil domov a neuvažoval nad ňou aj doma. Cítim sa ňou devastovaný, požieraný ako bezbranná rybka obrovskou chobotnicou. Ale táto kniha mi umožnila venovať sa a uvažovať nad svojou prácou aj doma a zároveň nebyť v mlynčeku na mäso.

Ešte kým som knihu čítal, začal som postupne experimentovať. Experimentovať s motiváciou, pochvalou, dobrou náladou, spätnou väzbou či svojou otvorenosťou, pozerať sa na svoje hodnoty a postupne v nich hľadať nové pracovné využitie. Napokon to bolo predsa len veľmi zaujímavé čítanie.

(.., 0930, 0931, 0932, ..)

Share This