Každý kto tento film chcel vidieť zrejme aj videl, odniesol si z neho dojmy, o ktorých bezprostredne možno ani nechcel hovoriť a možno si ich nechce ani dnes pripomínať. Ja som si tento film pozrel z podobného záujmu ako asi väčšina – zabral som na kolosálnu reklamu a na to lákavé kontroverzné spoločenské ovzdušie, ktoré okolo neho vzniklo.
Film rozhodne nie je klasickým spracovaním posledných hodín Kristovho života, určite ale je zatiaľ spracovaním najvernejším. Vnukol mi pár zamyslení k tejto téme, ktoré si cením a preto si cením aj samotný film. Ostatné filmy o Kristovi, ktoré som videl (poväčšine v telke počas vianočných sviatkov) môžem po tomto filme s kľudným svedomím označiť za zromantizované rozprávky.
Film veľmi presvedčivo hovorí o okamihu, kedy sa Kristus v Getsemanskej záhrade rozhodol odovzdať do rúk Rimanom. Atmosféra tých chvíľ je priam presýtená horkosťou jeho rozhodnutia, až sa z toho ťažko dýcha. Do pľúc sa dostáva hustá hmla presiaknutá tisícročnými dejinami a čímsi nadľudským a nadpozemským. Usadá na stromoch aj na jeho tvári, kondenzuje ako kus zla a jeho tvár je už teraz prepotená krvou.
Ešte aj počas ďalšieho deja som sa k tomuto obrazu znovu a znovu vracal a niečo mi v hlave vŕtalo, akoby mi nedávalo zmysel. Prečo si vybral túto cestu? Prečo neprijal milosť, keď mu ju Pilát dával? Tento film mi vnucoval otázky a zároveň pomáhal aj na ne odpovedať; a nie formou katechetickej dišputy, ale prostým rozumom. Smrť si vybral ako jediný možný ďalší vývoj svojho života. Podobne ako vo filme The Last Temptation of Christ aj tu Kristus vedie s Bohom podobný rozhovor a pochopí nezvratnosť svojho rozhodnutia.
Len pripomeniem prečo si niektorí samovrahovia vyberajú ako riešenie svojej situácie smrť – považujú ju za trest. Nehovorím, že bol Kristus samovrahom, avšak milosť neprijal. Faktom je, že po takom silnom bičovaní ostáva človeku len pár dní života, Kristovi možno nie. Mohol sa predsa uzdraviť! Mal veľa príležitostí ako zvrátiť vývoj. Mal charizmu, mal silu slova, bol nevinný. Ale keby to urobil, podviedol by sám seba. Nechal sa ukrižovať.
Tento film mi vnukol aj myšlienku, že jeho posledné hodiny života, boli životom človeka, akým sme každý. A tak to chcel. Ako obyčajný človek spravil rozhodnutie, vykonal nad sebou trest. Za čo? Celý jeho život niesol so sebou hroznú vinu. Možno človek s takouto obrovskou vinou, dokáže robiť zázraky aj dnes. Už len jeho narodenie viedlo na vyvraždenie detí, neskôr prenasledovanie a zabíjanie, atď. Jeho smrťou to mohlo všetko skončiť.
Film Umučenie Krista je pre mňa o obyčajnom človeku. Len toto je na ňom šokujúce. A to šokuje.
(…, 0460, 0461, 0462, …)