Star Wars: The Force Awakens

Star Wars: The Force Awakens

Už nepozerávam filmy ako kedysi, keď som si v jednom období ročne pozrel skoro až 300 filmov a mal som k nim trochu špecifický vzťah. Každý film bol svojím spôsobom dobrý už len tým, že bol. Dnes by som bol najradšej, keby som mal to šťastie len na filmy, ktoré pre mňa budú niečo znamenať. Možno to ale nie je otázka šťastia, ale analýzy. Videl niečo cez 2000 filmov, tak by som už hádam mohol vedieť, aké filmy pozerať, aby som ich nevnímal ako stratu času.

Hviezdne vojny, ktorých predchádzajúcich šesť epizód asi videl každý, som si vychutnával ako gigantickú ságu odohrávajúcu sa kdesi na okraji priestoru a času, ktorý je ďaleko za horizontmi, s ktorými by dnešný svet mohol mať niečo spoločné. Táto časť mi však pripadala bez nápadu a síce s veľkými obrazmi naozaj krásnych lodí a strojov, najviac sa mi páčili tie pochované v púšti ako relikty predchádzajúcich epizód, ale s malou vnútornou hĺbkou. Z môjho pohľadu to bola skôr technická časť, teda čosi ako nadýchnutie sa pred čímsi ďalším, viac rozlúčka s hercami, ktorí boli pri zrode tejto ságy, než pokračovanie rozprávania: „A long time ago in a galaxy far, far away ..“ pretože som z tejto časti cítil veľkú prázdnotu.

Humor ani nálada sa tu nestratili a pekne zapasovali do predchádzajúcich častí. Na druhej strane ma tu rozčaroval kopec technologických paradoxov. Ak sa pozerám na svet tak technologicky vyspelý, že kolonizuje celú galaxiu a cestuje sa tu rýchlosťou ďaleko prevyšujúcou rýchlosť svetla, je pre mňa nepochopiteľné, že materská loď nedokáže zlikvidovať jedno jej unesené útočné plavidlo. To už aj dnes máme technológiu, kde stačí vyťukať kód a stisnúť enter a kradnuté auto zastane. Podobne, aj keď hovoríme o ďalekej budúcnosti, aj tam stále hrajú primárnu rolu konvenčné zbrane, kde je treba dobre zamieriť a trafiť cieľ. Nad týmto len pokrčím plecami, že sa film v zásade neposúva.

Sklamalo ma aj obsadenie záporných postáv, resp. postáv na temnej strane Sily. Boli viac než nevýrazné a ploché akoby zlo nemalo rozum ani dušu. Zato kladné postavy ma celkom pobavili a prekvapili zároveň. Hoci som sa obával ďalšej mladej žienky, ktorá dá na držku aj hore statných chlapov, Rey to nijako nepokazila nejakým uvrešťaným a večne zamračeným výrazom divožienky a pozeralo sa mi na ňu dobre a mala aj kúsok šarmu. Podobne ma potešil aj Finn, od postavy ktorého som očakával, že bude len číslom do počtu, ale jeho humor bol príjemným spestrením a hoci jeho postave film nadelil asi najviac evolúcie, mohli v tom pokračovať. Tým by ale zrejme strhol na seba väčšinu pozornosti, čo tvorcovia určite nechceli. Tú si mali zobrať staré hviezdy. A napokon Poe Dameron. Jeho entuziazmus dával filmu radosť. Škoda, že ho tam nebolo vidieť viac. Ostatných škoda komentovať.

(…, 2053, 2054, 2055, …)