Aj keď Michal Truban nevybudoval také megalomanské impériá ako Steve Jobs a Jeff Bezos, predsa len ma k jeho knihe pritiahli príbehy Applu a Amazonu a tiež jej výnimočnosť, to že je o tunajších a nám dobre známych pomeroch v tak rýchlo sa rozvíjajúcom sa odvetví ako IT. Tešil som sa na podobný príbeh o líderstve a genialite, o mixe ktorý týmto pánom vyniesol miliardové majetky a ohromný vplyv na spôsob života nás všetkých.
Michala Trubana registrujem od doby, keď som si v jeho WebSupporte kúpil doménu a hosting, na ktorom beží aj tento web. Páči sa mi čo vybudoval. Ponuka je intuitívna, spustiť si vlastný web je pár-kliková záležitosť bez potreby znalostí z programovania a nejakej vážnej réžie pri správe webu. To je veľké plus. Jediné čo mi je ľúto, že tento rok WebSupport zrušil prehľady štatistík a nahradil ich Search Console-ou od Google-u, ktorá sa mi až tak nepáči, ale je to trend a chápem, že aj z pohľadu smerovania WebSupportu do dáva zmysel. Navyše som od nich dostal minulý rok darček, túto knihu. Milé.
Sledujem ho najmä na sociálnej sieti LinkedIn a jeho aktivita tam je mi veľmi sympatická. Keby som nebol politicky názorové nemehlo, určite by som sa k nemu rád pridal, lebo to čo chce zmeniť v našej štátnej správe, ako ju chcú s jeho politickým šéfom digitalizovať a „odpapierovať“ znie jednoducho skvele a vo svetle mojich tohoročných skúseností s úradmi je to ako dobré SCI-FI. Jeho prebiehajúca politická kampaň nesie slogan hovoriaci o tom, že jediný papier, ktorý budeme potrebovať v štátnej správe, keď s ňou Michal Truban skončí, je toaleťák. Odkaz je to teda jasný – nebudeme musieť vypisovať milión žiadostí, tlačív, ktoré ani nevieme, kde si stiahnuť, z ktorých niektoré sú len v papierovej forme na podateľni v Technopole, úrady si nebudú človeka dva či trikrát preposielať medzi sebou ako poslíčka v ich vlastnej byrokracii. Všetko vybavíme pekne online z tepla domova, ako to už raz hádam bolo zamýšľané, ale akosi sa nezadarilo. Mne tento slogan evokuje ale ešte niečo iné. To, že keď Michal Truban spraví takú IT revolúciu v našej štátnej správe ako chce, tak sa z toho pose…m, samozrejme v tom dobrom.
Mimochodom, v súvislosti s tým, čo dnes riešim v práci a práve v súvislosti s touto kampaňou mi napadol ešte jeden slogan, z ktorého by som asi naozaj pustil do gatí: „Akékoľvek rozhodnutie úradu bude zrealizované do 10 sekúnd od zadania požiadavky.“. Pretože, keď si takéto výzvy vieme dávať v korporáciách, kde ide tiež o náročné procesy, ktoré sa musia do pár sekúnd vykonať, niekedy cez niekoľko zintegrovaných systémov, dokonca cez niekoľko štátov či kontinentov, cloudov a vrátiť sa späť, prečo by nemohla mať takýto výkon aj štátna správa? Ale chcel som niečo napísať o jeho knihe …
Zaujali ma pasáže, v ktorých riešil ťažké situácie či už tie z oblasti IT, ktoré sú mi bližšie, ale aj tie podnikateľské. To ako sa postupne z čohosi malého stala úspešná firma, to bolo krásne. Normálne som uveril, že aj tu na Slovensku dokáže niekto len z vlastnej vôle vybudovať úspešnú firmu. Myslím, že v duchu knihy Factfulness, všeobecné vnímanie podnikateľského prostredia na Slovensku je príliš smutné, zahalené korupciou, nedôverou a výdatne vyživované každodennou dávkou pesimizmu z médií, ale možno sa len treba pozrieť na tie správne ukazovatele a zistili by sme, že za tých 30 rokov sme sa posunuli o ohromný kus dopredu aj tu. Iste, stále je čo zlepšovať, ako napríklad „priepustnosť“ a „responsibilitu“ štátnej správy, ale z komplexného pohľadu je to na dobrej ceste. Tento optimizmus som z knihy cítil, hoci sa tým nechválila.
Samozrejme viem si predstaviť aj utopistickú verziu digitálneho štátu, kde v reálnom čase AI analyzuje moju zdravotnú kartu, spotrebu aj dane, kde neexistujú právni poradcovia, pretože všetko právo je sformalizované, zdigitalizované a logicky nepriestrelné, kde si o svoje nároky nemusím žiadať, lebo sú mi automaticky poskytované a kde všetko v tomto štáte vybavím nie za tých spomínaných 10 sekúnd ale za 10 milisekúnd. Snívať sa dá o všeličom. Mne už aj to čo chce spraviť Michal Truban pripadá príliš ambiciózne, ale v jednom sa asi zhodneme. Niekde treba začať a namiešať ten správny mix je tak trochu umením podnikania aj politiky.
Na tie historky zo života podnikateľa-IT-čkára som sa tešil. Škoda len, že som ich v knihe nenašiel viac. Je totiž poňatá skôr ako učebnica podnikania v slovenských podmienkach, než osobná výpoveď. Preto som si ju zaradil kamsi do neurčitého priestoru medzi školské učebnice, kam by chcela patriť, a motivačnú literatúru, kam by mohla patriť. Neviem prečo chcel Michal Truban napísať práve takúto knihu, knihu pôsobiacu ako návod vyextrahovaný z mnoho rokov overených skúseností s podnikaním, ktoré mu síce nikto nemôže upierať, ale vzal to z takého toho profesorského konca, ktorý sa mne osobne k nemu veľmi nehodí. Akoby chcel napísať návod, o ktorom hádam sám dobre vedel, že sa napísať nedá, ale vyskúšal to. Situácie, ktoré vyriešil a v ktorých vyhral, sú neopakovateľné nielen preto, že sa on sám vyvíjal, ale vyvíjalo sa aj prostredie, v ktorom podnikal, a napokon aj celé internetové Slovensko s ním. Viac by ma potešilo, keby som tam našiel to ľudské, to čo si sám odskákal a zažil, tie historky. Nebolo toho málo čo zažil, to sa dá z knihy poľahky vytušiť, ale nie je to nosnou myšlienkou knihy. Škoda.
Po prečítaní som teda zistil, že dojem unikátnosti, ktorý som v knihe videl, sa postupne zmenil v môj rešpekt voči tomu, prečo knihu napísal. Našiel som v nej trochu z toho, čo som od nej čakal, ale našiel som v nej aj množstvo rád, ktoré ma ako nepodnikateľa bezpečne minuli. Každopádne držím mu palce, nech tomu digitálnemu Slovensku konečne pomôže na nohy, tak ako postavil na nohy WebSupport.