Vyberte stranu

Pravdupovediac, neviem čo si mám o tejto útlej knižke myslieť. Príbehom mi pripadala banálna, české vydanie na mňa miestami pôsobilo nezrozumiteľne staročesky, takže som sa s ním trochu trápil. Našiel som si v nej ale dve miesta, ktoré mali pre mňa v sebe čosi viac.

Jedným bolo rozprávanie pána Crooksa, černocha, ktorý slabomyselnému
schyzofrenikovi Lenniemu Smallovi vyrozprával o svojom živote černocha, o svojej neľahkej pozícii v tunajšej spoločnosti, o postoji k životu osamelého človeka, ktorý sa musí vždy situáciám podrobovať, pretože mu inak vždy hrozí krutý trest. Toto je pre mňa v literatúre a filme ojedinelým miestom, kde som si uvedomil, aký neľahký život mali černosi v otrokárskej Amerike. Trochu sa to podarilo aj filmu 12 Years a Slave, ale Crooks to pár vetami povedal naozaj presvedčivo.

Druhým miestom bol záver knihy. Nesie v sebe čosi melodramatické, čo sa človeka musí jednoducho dotknúť a čo aj z toho krátkeho príbehu robí príbeh, na ktorý sa dá spomínať ako na dlhý román. Záver bol smutný, akým vlastne bol celý príbeh. Bol ale zošitý svetlými okamihmi, romantickými fantazírovaniami Georga Miltona, na ktoré bol jeho parťák Lennie absolútne úpätý až závislý.

Ako som tak ležal na „čakačke“ pred svojou prvou operáciou a čítal som si túto knihu, mal som k týmto postavám celkom blízko. Tiež som sa cítil trochu sám, prakticky obmedzený v pohybe aj rozhodnutiach, čakajúci čo sa bude diať. Napokon to bolo v pohode, čím sa môj krátky príbeh, líši od tohto. V jednom majú ale niečo spoločné. Asi ani na jeden nebudem nijako rád spomínať. Toto je totižto už tretia kniha, ktorú som od Johna Steinbecka prečítal. Všetky boli svojím spôsobom podobné a ani jedna ma naozaj nijak vážne neoslovila. Život amerického juhu na začiatku minulého storočia mi je jednoducho cudzí. Nemyslím, že sa k Johnovi Steinbeckovi ešte niekedy vrátim. Nepopieram, že mi chýba kontext jeho tvorby, nemám o ňom nič naštudované, netuším prečo písal to čo písal. To by pravdepodobne môjmu čítaniu jeho kníh pomohlo, ale pravdu povediac mám v zozname ďalších autorov, ktorých chcem vyskúšať a nechať sa nimi prekvapiť, takže sa tu už dlhšie zdržiavať nebudem.

O myšiach a ľuďoch je krátky príbeh svojej doby. Nič viac, nič menej. Niekoho chytí za srdce svojou úprimnosťou a priamočiarosťou, ale iného môže pokojne práve z tých istých dôvodov nechať chladným. Ako mňa.

(.., 1018, 1019, 1020, ..)

Share This