Už keď som začal počúvať túto knihu, živo sa mi vybavili predchádzajúce časti s ich, pre mňa, typickou “keplerovskou” črtou. Je to forma transparentného opisu situácií, kde okrem obvyklých surovostí odkrýva všetky zúčastnené strany v ich úplnej charakterovej nahote tak, že sa dej odohráva priamo pred našimi očami. Je až zarážajúce, že sa kvôli tomu nevytráca z knihy napätie. Vo mne to ale naopak vzbudzuje záujem, akoby mi niekto dával matematickú hádanku, ktorú postupne objasňuje a tým ma vyzýva, aby som na jej riešenie prišiel skôr, ako ju vysolí on sám na poslednej strane. Ďalšou ich charakteristikou je pre mňa ich záľuba kotviť príčiny zločinov v akomsi ranno-freudovskom zločine a treste, ktorú možno nájsť aj v predchádzajúcich častiach.

Po knihe Ihrisko, ktorá do tejto série nepatrí, som bol rád, že sa autori vrátili k detektívovi Joonovi Linnovi. Nemôžem si pomôcť, ale oproti detektívom akými sú napríklad Philip Marlowe, Fin Macleod, Kurt Wallander, či Sherlock Holmes, je mi Linna sympatickejší. Je taký správne realisticky vytrvalý, bez zbytočnej uhladenosti a premúdrelosti, ktorá je pre mnohých detektívov typická až je niekedy iritujúca.

Hoci som na niektorých miestach zachytil menší chaos v logike príbehu, nevyrušilo ma to. Bol som bezpečne sústredený na rozuzlenie, kto je tým záchvatovým vrahom a prečo koná. Nerozladilo ma napríklad to, ako Linna vôbec zistil, že je Rex v bezprostrednom ohrození života, ani to ako sa z politicko-teroristicky orientovaného zločinu stal zrazu zločin nepolitický, čo malo logicky vyústiť do samotného zapojenia Linnu do vyšetrovania, ale nevyústilo. Nepochopil som tiež, prečo Linna nedal prehľadať vojenské zložky, keď si bol istý, že vrah má bezpochyby vojenský výcvik. Mne to pripadalo ako logický krok, ale možno táto hlbšia forenznosť “Keplerovcom” uberala z príbehu akceleráciu. Ktovie. Napokon som sa aj celkom zabavil na tom, ako Linna získal portrét vraha z rozmazaného videozáznamu nočnej scenérie okolo miesta činu. Pripadalo mi to ako známe SCI-FI zo seriálu CSI: Las Vegas. Príbeh bol ale dosť chytľavý a ľahký na to, aby ma toto od neho neodviedlo. Keď tak ale rozmýšľam, tak na ďalšie pokračovanie už veľmi zvedavý nie som. Asi stačilo.

(.., 1017, 1018, 1019, ..)

Lars Kepler