Môj kariérny životopis

V tomto štruktúrovanom ale neformálnom kariérnom životopise je zhrnutá moja doterajšia kariéra. Keďže k nej neodmysliteľne patrí aj vzdelanie, začal som od strednej školy. Ako kariérne životopisy sú zvyčajne rozdelené, tak aj tento má obrátenú chronológiu, teda najstaršie udalosti sa nachádzajú na konci a najaktuálnejšie na začiatku článku.

Moje začiatky vo Fiserv boli náročnejšie, než som si predstavoval. Dátum môjho nástupu hovorí za všetko. V tom čase prepukla Covid pandémia. Tí zamestnávatelia, ktorí mohli, sa zavreli doma a tak som začal tak povediac online. V tom čase firma prechádzala tiež fúziou, pretože Fiserv a First Data, dve dominantné Fintech spoločnosti na trhu finančných služieb, sa zlúčili a to znamenalo aj zlúčenie mnohých vnútorných procesov, takže namiesto toho, aby som sa oboznamoval s tým, ako to je, som sa učil, ako to bude. Okrem toho som začal prvýkrát reálne v práci používať angličtinu a pre mňa nové technológie.

V čase môjho nástupu sa postupne rozbiehali a dva roky na to aj ukončili dva veľké technologické projekty: migrácia BASE24-eps a BASE24 classic platforiem na najnovšiu verziu HPX NonStop serverov a migrácia na Key Block (PCI PIN Requirement). Len pre ilustráciu, technologické projekty podobného rozsahu majú zvyčajne päť až osem ročný životný cyklus (v závislosti od kontraktov). Jednou z najväčších výziev pre nás bolo zmigrovať bez dopadu na dostupnosť našich služieb, čo sa nám aj podarilo. Okrem podobných interných technologických projektov supportujeme biznis projekty alebo interné projekty, ktoré majú na nás dopad. Niektoré z tých najvýznamnejších:

• Migrácia BASE24-eps a BASE24 classic na novú HPX NonStop infraštruktúru (2021-2022)
• Migrácia na Key Block (2022-2023)
• Migrácia C-TAP 10 na C-TAP 11 (2023-2024)
• Boarding jednej z najväčších bánk v UK (2023-2024)
• Implementácia C-TAP do BASE24-eps (2024)

Rola Managera IT pre aplikačný support je predovšetkým o dostupnosti biznis služieb. Naša úloha je predvídať výpadky služieb (budovaním monitoringu, plánovaním systémových aj ľudských kapacít) ešte pred tým, než nastanú a ak už nastanú, minimalizovať ich (skrátiť ich trvanie, zúžiť ich dosah). Z každého výpadku alebo obmedzenia služieb vyvodiť kroky, ktoré nám majú zabezpečiť, aby podobný problém už v budúcnosti nenastal, pokiaľ je to možné. Optimalizovať systémy, aby systémy využívali zdroje, čo najefektívnejšie. Súčasťou mojej zodpovednosti sú aj role Disaster Recovery Coordinator, Application Owner a Business Owner pre naše aplikácie. Ako DR Coordinator som zodpovedný za plánovanie, exekúciu a reporting DR. Ako Application a Business Owner som primárnym kontaktom pre ostatné interné ale aj externé tímy ako sú Audit, Cyber Security, Business Continuity a i.

Naše platformy zabezpečujú switching, autorizáciu a routing pre viac ako 20 finančných spoločností a bánk v EMEA regióne predovšetkým z UK, Írska, Beneluxu, Blízkeho východu a Južnej Ameriky.

Od roku 2004 do roku 2020 som postupne pracoval pre tri dcérske spoločnosti Slovenskej Sporiteľni (Spordat, s IT Solutions a Erste Group IT SK) a až potom, keď sa Erste Group IT SK natrvalo začlenil do banky a rozšíril IT banky, tak aj pre banku samotnú. Moja agenda sa v priebehu 15 rokov vyvíjala, ale v princípe to bol vždy IT Operation a poskytovanie IT služieb Slovenskej sporiteľni.

Na začiatku bolo mojou primárnou zodpovednosťou správa testovacieho strediska, kde SLSP vykonávala svoje testy. V podstate išlo o rozšírený End User Support. Od správy techniky, správy domény a operačných systémov, User managementu až po správu frontendov bankových aplikácií, ktorých bolo v tom čase len zopár.

Bolo to obdobie, kedy si banky začali viac uvedomovať IT priestor a začali naň húfne vstupovať. K tým pár aplikáciám tak začali relatívne rýchlo pribúdať ďalšie a ďalšie. Moja agenda sa prirodzene zmenila tiež. Pribudla správa aplikácií ako takých, teda nielen už ich frontendov a desktop klientov, ale aj serverov. Vskutku to bola veľmi prirodzená zmena, pretože ja som sa na svoju prácu pozeral hlavne z pohľadu tých, ktorí tam testovali a od spojazdnenia počítača, na ktorý sa mohol tester prihlásiť a pracovať s ním, bol už naozaj len malý krok k tomu, že sme okrem operačného systému začali inštalovať aj jednu aplikáciu za druhou a spojazdnili prostredie tak, aby sa čo najviac podobal pobočke alebo inému pracovisku v banke. Od tohto je zase malý krok k tomu, že sme sa začali starať nielen o klientskú časť aplikácie, ale aj tú serverovskú. Od roku 2008 som sa už o testovacie stredisko nedokázal starať, pretože môj čas náplňala skoro výhradne správa aplikácií.

K aplikáciám mi časom pribudla správa Oracle databáz. Viacero aplikácií, ktoré sme spravovali mali svoju aplikačnú časť napísanú práve v databázach, takže vedieť pripraviť aplikáciu si nutne vyžadovalo aj nejakú znalosť o databázach. Na konci obdobia, kedy môžem o sebe ešte hovoriť ako o aplikačnom administrátorovi ako testovacích tak aj produkčného prostredia, som mohol povedať, že v rôznych obdobiach som spravoval spolu viac ako polovicu všetkých aplikácií v banke, ktorých bolo niekoľko stoviek. Od kartovej autorizácie, internetbankingu, SMS a mail bankingu (čo sú už dnes prakticky vyhynuté formy), rôznych aplikácií zo sveta cenných papierov, z úverového sveta a cez rôzne podporné aplikácie, až po malé jednoúčelové aplikácie, ako napríklad pomerne rozšírený Multicash. Získal som tu neoceniteľné skúsenosti, ktoré sa dajú získať len praxou a denno-dennou interakciou s ostatnými tímami, bez ktorých aplikačný admin nemôže existovať.

Od roku 2014 som začal viesť svoj vlastný tím. Ten sa časom a s pribúdajúcimi aplikáciami rozrástol a v roku 2020 to boli tri tímy s oddelenými kompetenciami, ktoré spolu spravovali väčšiu časť všetkých aplikácií v banke. V rôznych štádiách svojej kariéry v banke, som bol zapojený do množstva projektov. Z tých, na ktoré si dodnes spomínam, ako na veľké výzvy to boli najmä:

• Konverzia na € (2008-2009)
• Implementácia nového Core Bankingu (2010-2012)
• Implementácia nového Notifikačného centra banky (2014-2015)
• Implementácia nového Bezpečnostného jadra banky (2016-2017)
• Implementácia nového elektronického bankovníctva pre firmy, Business24 (2016-2018)
• Implementácia nového elektronického bankovnictva pre retail, Georga (2016-2019)

Niekde tu, na konci Georga som si uvedomil, že je čas posunúť sa ďalej.

Z pohľadu technológií a platforiem bolo prostredie v SLSP relatívne štandardizované, s dobre definovaným životným cyklom, ale aj dostatočne heterogénne, aby sa človek za ten čas mal možnosť stretnúť a pracovať s rôznorodými platformami ako: AIX, Linux, Windows, Oracle, MySQL, Java, Apache Tomcat, JBoss, Weblogic, ale aj s raritnejšími ako napríklad ZBase32. Rozsah technológií, ktoré supportovali moje tímy bol ale oveľa širší a na konci môjho pôsobenia v SLSP to boli aj stále populárnejšie technológie ako Jenkins, GitLab či Nexus.

Z pohľadu riadenia som zabezpečoval nasledovné role (v chronologickom poradí): Release Manager, Environment Manager, Project Manager, Technický Team Leader a napokon Managér tímov zabezpečujúcich 2nd level aplikačný support.

Mojou zodpovednosťou bol IT support užívateľom podnikového a pobočkového informačného systému, čo v praxi znamenalo pomoc užívateľom s ich denno-dennými starosťami s Windows 98 a MS Officom. Bavilo ma to. Človek má z takejto práce príležitosť získať pocit zadosťučinenia z dobre vykonanej práce v podobe veľmi konkrétnych reakcií užívateľov, ako aj celkom jasnú predstavu, v čom by sa mal zlepšiť, aby nabudúce vedel poskytovať ešte lepšiu podporu. Možno to znie triviálne, ale nie každá práca toto poskytuje a ak tieto dve fundamentálne kvality zamestnancovi chýbajú, skôr či neskôr to nepríjemne pocíti.

Očná Optika (dnes známa pod obchodným menom FOKUS) ako optika s najväčšou obchodnou sieťou predajní na Slovensku (<50) v tom čase rozbiehala implementáciu nového centralizovaného IT systému. Riešenie malo okrem priamej linky medzi pobočkami a ústredím, priniesť aj komplexnú evidenciu zákaziek, zákazníkov a skladové hospodárstvo, čo mal byť pre firmu obrovský posun dopredu a to najmä z informačného a dátového pohľadu. Keďže to bol ale projekt na niekoľko rokov a ja som bol len pri jeho zrode, neviem povedať, ako to napokon v Optike dopadlo. Videl som a pomáhal som firme rozbehnúť tento koncept aspoň na prvých pár pobočkách v Bratislave a v Košiciach.

Okrem horespomínaného som ešte zabezpečoval agendu elektronických pokladní. Bola to nezáživná práca obnášajúca archaické technológie a sem tam nevyhnutnosť navštíviť rovnako archaický Daňový úrad. Jediné pozitívum tejto agendy bolo, že som cestoval po celom Slovensku. To bolo naopak veľmi príjemné.

Z pohľadu technológií a platforiem som skôr robil s dožívajúcimi a ustupujúcimi technológiami, než s tými, ktoré sa neskôr ukázali ako životaschopné a úspešné: FoxPro 2, Novel NetWare 4, Magic 5, Btrieve 6, Windows 95/98, Office 97.

Mojou primárnou zodpovednosťou bol návrh databázy a vývoj aplikačného formulára vo Visual FoxPro 6.0 určenej pre zber dát z oblasti školstva, konkrétne telesnej výchovy a športu. Okrem toho, že som sa na základnej úrovni naučil programovať vo FoxPro, som zistil, že na programovanie je potrebné trochu iné uvažovanie, než som mal ja. To algoritmické myslenie, kedy si človek v hlave skompiluje kus kódu a predstavuje si, čo robí, akými rozhodovacími fázami prechádza, aké premenné sa napĺňajú atď. a uzná za vhodné urobiť v kóde zmenu na tom správnom mieste, to je niečo, na čom som sa opakovane zasekával. S odstupom času to vidím tak, že som tomu mohol dať viac, ale nestalo sa a išiel som inou cestou v IT.

Z pohľadu technológií som sa teda zaoberal hlavne programovaním vo Visual FoxPro 6 a trochu MS Excelom.

NHF EU som si vybral vyraďovacou metódou. Nemal som žiadne ambície stať sa ekonómom v oblasti národného hospodárstva ani v inej ekonomickej oblasti, takže kritériá, ktoré som použil pre výber ďalšej školy, ma priviedli k NHF a tak som začal so štúdiom. To, čo mi dala táto škola boli skúsenosti z úplne opačného spektra, ako som získal na Matfyze. Kým štúdium na Matfyze by som charakterizoval, ako štúdium o abstraktných veciach, ale veľmi úzko spätých s pochopením prírodných zákonov, štúdium na NHF bolo pragmatické a úzko späté s konaním človeka (najmä jeho ekonomickým správaním) a nielen to. Rozdiely boli zjavné aj v samotnom prístupe k štúdiu. Viac memorovania, menej ale nie absencia logického myslenia a nejako som mal pocit, že to čo sa učím, sa priamo na škole akosi deje. Neviem to presne popísať, ale tento pocit som tam mal. Vnímal som to vo vzťahu k vyučujúcim, k svojom kolegom, ako sme sa učili na skúšky a pod.

Rovnako ako Matfyz, aj tu som sa naučil niekoľko vecí, ktoré mi otvorili oči. Nielenže som konečne pochopil veličiny ako je napríklad inflácia, HDP či ceny rôznych cenných papierov, ale získal som pochopenie, ako funguje samotná ekonomika, právo a politika, čo sú to mikroekonómia a makroekonómia a aké zákonitosti v nich platia.

Musím povedať, že som si veľmi užíval písanie Bakalárskej a najmä Diplomovej práce. Diplomovka sa môjmu vedúcemu Ing. Borisovi Šturcovi zapáčila a tak ju prihlásil na súťaž ForFin 2009, kde vyhrala 1. miesto. Príjemné zadosťučinenie za odvedenú prácu.

Okrem prihlášky na Matfyz (dnes FMFI UK), som si ako poistku dal prihlášky ešte na dve stavebné fakulty, jednu v Bratislave a druhú v Košiciach a ešte jednu na Prírodovedeckú fakultu na odbor Matematika v Košiciach. Podarilo sa mi dostať na MFF. Bolo to moje malé víťazstvo.

Prvé dva roky sa človek rozkukáva, učí tempom, ktoré je na hony ďaleko od tempa na stredných školách. Robí skúšky, stáva sa z neho samostatný, samostatne mysliaci a dospelý človek. V 3. ročníku si bolo treba zvoliť špecializáciu. Ja som na Matfyz nastupoval s tým, že chcem ísť síce skromne ale po stopách Alberta Einsteina a Stephena Hawkinga a tam kdesi ku hviezdam, takže Astronómia a astrofyzika bola stále alternatívou, ale počas tých dvoch rokov som pochopil, že Einstein ani Hawking neboli žiadni astrofyzici a už vonkoncom nie astronómovia, ale teoretickí fyzici, podkutí mimoriadnym nadaním na matematiku. Vybral som si teda Teoretickú a matematickú fyziku, aj keď som vedel, že si vyberám najťažší fyzikálny odbor, ktorý sa tu vôbec dal študovať. Opäť som dal skôr na pocity než fakty, a túžba nevzdať sa svojich snov prevládla nad rozumom a tak som v 3. ročníku nastúpil na tento odbor.

V 4. ročníku som narazil prvýkrát. Matematická fyzika prednášaná skvelým Mariánom Feckom, bola pre mňa proste tvrdým orieškom a tak som sa rozhodol, že si dám prestávku a celý ročník skúsim o rok znova. V opakovanom 4. ročníku som ju spravil za jedna, ale narazil som znovu, tentoraz na Matematickú fyziku s Ondrejom Bónom a Kvantovú teóriu poľa s Martinom Mojžišom. Oba predmety boli proste nad môj pochop. Stali sa tak mojimi pomyselnými matematicko-fyzikálnymi a intelektuálnymi hranicami a tým pádom na Matfyze aj konečnou stanicou a povinným lístkom do profesionálneho sveta, kde si treba na seba zarobiť.

Je určite dobré poznať svoje hranice, ale žiaľ niečo to stojí, ako pretekára, ktorý nezvládne riadenie a vyletí z trate. Každý kto tvrdí, že vysoká škola je len kus papiera, sa mýli. Je to niečo podobné ako, keď bohatí ľudia tvrdia, že peniaze nie sú dôležité alebo krásni ľudia, že fyzická krása je irelevantná. Ak človek nemá peniaze, nie je krásny alebo nemá titul, tak je hľadanie ďalšieho uplatnenia náročnejšie ako, keď to všetko má, len o tom nevie, pretože to nemusí získavať a zaslúžiť si to. Aspoň na prelome tisícročí to tak bolo. Pre mňa to, ale bola nesporne veľmi užitočná lekcia života.

Matfyz mi dal strašne veľa. Od pričuchnutiu ku skutočnej vede, samostatnému a kritickému mysleniu, možnosti byť pri naozaj matematicko-fyzikálne geniálnych ľuďoch, až po účasť a riadenie fyzikálneho korešpondenčného seminára pre Základné školy.

Strednú školu som si vybral už v 5. ročníku na ZŠ. Bavilo ma pozerať sa na svet zobrazený na mapách. Kreslil som si vlastné mapy, prekresľoval existujúce. Bolo to zaujímavé aj zábavné. Ku koncu ZŠ sa môj záujem začal viac stáčať k architektúre, ku kresleniu plánov domov, stavieb a vesmírnych lodí, než k mapám.

V tom čase sme začali stavať rodinný dom, dostali sa mi do rúk jeho plány a mňa fascinovalo, že na ich základe sa postaví celý dom. Kresliť a plánovať vlastné projekty, premyslieť ich do najmenších detailov, vizualizovať si, ako bude každé miesto v pláne reálne využívané, bolo veľmi uspokojujúce.

Vo výbere strednej školy v poslednom ročníku ZŠ som mal teda už pomerne dlho a jasnú predstavu. Chcel som sa venovať výkresom a nechcel som tráviť čas s predmetmi ako biológia, chémia či dejepis, ktoré by ma inak čakali na gymnáziu. Pri výbere samotného odboru som však vychádzal skôr z pocitov než z faktov a tak som si vybral odbor Geodézia a kartografia, namiesto Pozemného staviteľstva, ktoré malo k achitektúre oveľa bližšie. Až na konci 1. prvého ročníka SPŠS som si uvedomil, že to čo som chcel ísť študovať, sa študuje na vedľajšom odbore. Mohol som prestúpiť, ale v triede som už bol udomácnený, tak som ostal.

Neviem, čím to je, ale niečo podobné sa mi stalo aj pri maturitných skúškach v 4. ročníku. Dodnes to celkom nechápem. Asi to bolo tým, že som dobrovoľne maturoval ešte z jedného predmetu navyše, z fyziky, a všetku svoju energiu som venoval pre mňa najťažšej Slovenčine a literatúre, a tak som úplne zabudol, že budem maturovať aj z odborných predmetov a dokonca dvakrát (skúška pozostávala z teoretickej a praktickej časti). Uvedomil som si to až v deň maturít, keď som počul, ako si spolužiaci medzi sebou vysvetľujú otázky z Geodézie a kartografie. Verte mi, bol to veľmi zaujímavý pocit prísť vyobliekaný na maturitu a zistiť, že som počas akademického týždňa na jeden predmet úplne zabudol. Moje sebavedomie v odborných predmetoch bolo vtedy, ale také vysoké, že skúška vyzerala skôr ako posedenie pri káve, než seriózna skúška a dal by som ruku do ohňa za to, že moja skúšajúca, brilantná prof. Gertnerová, sa musela za mňa u predsedníčky prihovoriť, inak by to asi nebolo za 1.

Školu v tom čase riadil absolútne výnimočný riaditeľ a učiteľ matematiky Zoltán Mág, a v zbore učiteľov mal hneď niekoľko naozaj výborných pedagógov, ktorí ma učili a na ktorých mám skvelé spomienky (už spomínaná prof. Gertnerová, prof. Macková, prof. Galová).

V 3. ročníku, keď som sa rozhodoval, na ktorú vysokú školu by som mohol ísť, som už vedel, že v obore Geodézia a kartografia pokračovať nechcem. Povolanie inžiniera zameriavajúceho pozemky, železnice či cesty, ma už nelákalo. Keby som bol na Pozemnom inžinierstve, možno by som mal veľmi dobré šance na Architektúre, ktorá mala pre mňa stále čaro, ale ja som podľahol inému – Astronómii a astrofyzike.

Kým moji rovestníci behali po diskotékach (ja som sa pridal napokon tiež), rád som trávil noci nad knihami z matematiky a študoval som si látku, ktorú sme na škole nepreberali. Objavoval som matice a integrály, tajomstvá matematiky, donekonečna som počítal vymyslené príklady, čítal som si o astrofyzike a čiernych dierach a tu niekde som mal víziu o mojej budúcnosti. Mojím cieľom sa mi teda stal Matfyz.