Prečo som sa pustil vôbec do tejto knihy, ktorá na pohľad vyzerá ako okrajové šarlatánstvo? Mal som na to dva dôvody. Prvým je môj dlhodobý záujem o sny a zaujímalo ma bližšie sa pozrieť na spánok, keďže ten je de facto priestorom, kde sa sny odohrávajú. Druhou bola jednoduchá otázka, ktorú si kladiem už pomerne dlho a nemám na ňu odpoveď. Ako je to s mojou potrebou spánku? Na svoju otázku, či spím priveľa a prečo niekomu inému stačí spať o hodinu či dve menej, som priamu odpoveď nedostal, ale dozvedel som sa množstvo veľmi zaujímavých faktov o spánku, o mozgu a aj o snoch. Walker sa tejto otázky síce dotkol na viacerých miestach, ale zodpovedať mi ju napokon aj tak nepomohol. Každopádne z pohľadu témy je táto kniha vyčerpávajúca. Myslím, že sa dotýka asi všetkého, čo bežného človeka v kontexte spánku môže vôbec napadnúť.
Dozvedel som sa, že najdlhšie spia netopiere. Že delfíny spia len jednou stranou mozgu, kým tá druhá žije normálnym bdelým životom. Dozvedel som sa, čo môže u ľudí spôsobovať dlhodobá nedostatočnosť spánku alebo spánková deprivácia. Čo je to narkolepsia, kataplexia, aké fatálne a neuveriteľne kruté dôsledky môže mať insomnia a fatal familial insomnia. Kniha tu odkazuje na smutné príbehy ľudí ako Michael Corke, John Alan Jordan, ale aj na fascinujúce príbehy ľudí, ktorí nespia celý život (Ngoc Thai). Dozvedel som sa, čo nám môže spánok narušovať. Čo sú to cirkadiálne rytmy a ako nás ovplyvňujú napríklad pri cestovaní lietadlom. Ako veda kategorizuje fázy spánku (NREM, REM) a čo je pre jednotlivé fázy charakteristické. Že z meraní aktivity mozgu počas fázy, kedy snívame, vieme približne odhadnúť kontext snov. Akú rolu pre spánok zohráva adrenalín, noradrenalín, adenosín či melatonín. Aký vplyv má na spánok pitie kávy alebo iných kofeinových nápojov a ako vlastne funguje kofeínový proces. Mnoho z týchto vecí človek intuitívne pozná a prijíma ako fakt, ale Matthew Walker ich objasňuje ako vedec a to pomáha pochopiť ako veci fungujú. Napríklad spomínaný kofeín. Ten má schopnosť blokovať adenosín, ktorý sa s bdelosťou hromadí a čím je jeho koncentrácia vyššia, tým sa zvyšuje aj spánkový tlak. Pečeň postupne kofeín odbúra, ten uvoľní receptory, na ktoré sa usadí adenosín a ak na to čakal dlho a jeho koncentrácia medzičasom narástla, nastane to rýchlo a silno a sme svedkami náhlej a silnej únavy. V spánku sa adenosín postupne odbúra a spánkový tlak sa zníži. Po dobrom spánku sme znova fit.
Dozvedel som sa, akú rolu zohráva spánok pri pamäťových a kognitívnych výkonoch. Čo je možno tá najúžasnejšia časť knihy. Prekvapili ma výsledky experimentov, ktoré poukazujú na to, že z hľadiska efektivity pamäte je najdôležitejší prvý spánok a že spánok nefunguje na úver. Inými slovami, niekoré situácie sa nedajú dospať. Koľko človek v spánku spáli kalórií a koľko si naopak telo kalórií vyžiada, keď človek nespí.
Kniha je nabitá množstvom faktov, ktoré pomáhajú pochopiť ako človek funguje. Keď si uvedomíme, že spánkom človek strávi približne tretinu svojho života a domnievame sa, že na pochopenie samého seba sa stačí zaoberať bdelým životom, nevyhnutne musíme robiť vo svojich logických záveroch chyby. Napríklad ako to funguje vo vzťahu obéznosti a spánku. Hormón leptín signalizuje pocit nasýtenia. Iný hormón, grehlin, zase signalizuje pocit hladu. Už len to, že tieto hormóny sú dva a odkazujú na zjavne protichodné ľudské pocity je mimoriadne zaujímavé a evokuje veľmi kuriózne situácie. Nie je to tak, ako by očakávala sedliacka logika, že dostatok leptínu navodí pocit nasýtenia a jeho nedostatok zase pocit hladu. Nie. Hlad a sýtosť nie sú v tomto zmysle opačné stavy a má to svoj význam, ale v inej logike. A aj tu hrá spánok svoju rolu. Jeho nedostatok znižuje hladinu leptínu a zároveň zvyšuje hladinu grehlinu. Zvyšok si už človek dopočíta sám. Čiže behať maratóny a dobre sa stravovať nestačí, ak človek zároveň verí, že spánková deprivácia je ušľachtilým prejavom jeho výkonnosti. Kniha je skvelým a občerstvujúcim čítaním. Po jej prečítaní som sa cítil, ako po dobrom spánku.
(.., 1066, 1067, 1068, ..)