Alien: Covenant

Alien: Covenant

(2091, IMDB)

Walther, android posádky kolonizačnej lode Covenant, sa na chvíľu zastaví a zastaví tak aj polovicu výsadku kráčajúcu za ním. Všetci za ním postupne zdvihnú hlavy, aby zistili, čo sa deje. Walther zoberie do ruky steblo pripomínajúce gigantickú pšenicu a rozhliadne sa po okolitých horách posiatych hustým lesným porastom. Hory mu pripomínajú Zem. Neuveriteľné, že planéta tak vzdialená Zemi, mu pripomína domov, aspoň to čo za domov ako android dokáže považovať. Žeby život na Zemi naozaj nebol takou nepravdepodobnou náhodou ako mu spomínal jeho otec, Peter Wayland? Na chvíľu sa mu z úrovne vedomia odmlčí analytika a umožní mu vnímať okolie skoro na 86% svojho výkonu. Počuje len šuchotať steblá pšenice vo vetre, v diaľke zaburácať hrom a o 2.46 sekundy ďalší sotva počuteľný, a ničím sa nelíšia od tých, ktoré počuť na Zemi, keď sa blíži letná búrka. V diaľke ešte počuje šumieť lesy a akoby pohyb vody, ale inak počuje len ukrutné všeobopínajúce anorganické ticho. Šedé mraky sa pohybujú rýchlo, ale na povrchu je ešte stále príjemne. Vzduch sa pravdepodobne dýcha dobre, aj keď on ho vdychuje len kvôli analýze. Cítiť v ňom trochu hnilobu a čudný anorganický pach. Inak nič vyrušujúce. Ukrutné ticho. Akoby tu nikdy neexistovala žiadna fauna. Akoby stál na Zemi ale o niekoľko stoviek miliónov rokov mladšej ako tej odkiaľ priletel. Fascinujúca predstava. Život, ktorý tu nepochybne je, je zjavne ešte nepočuteľný a nepozorovateľný okom androida, ale je tu a prechádzať sa tu je aj v existencii androida unikátna skúsenosť.

Predstavoval som si, že v takýchto scénach sa bude napĺňať obraz Covenantu a krok po kroku bude dotvárať obraz filmu Alien. Už prvé okamihy mi indikovali, že to tak naozaj bude. Hudba, priamo adaptovaná z filmu Alien, mi pripomenula tú jeho nezabudnuteľnú atmosféru zavíjajúceho vesmíreho vetra, ktorý aj Covenantu dal trochu vážnosti. Bude to dobré, pomyslel som si. Predčasne som sa radoval.

Bola to vykrádačka ostatných častí série. Takýto film sa zrejme nevyhne jeho porovnávaniu s ostatnými zo série, ale tu sa mi to zdalo priveľa. Neplánovaný výsadok na 16EG14 (Planéta číslo 4) bol pre mňa ako cez kopirák k výsadku z Aliens na LV426. Náhodne zachytený signál z Planéty 4 mi zase pripomenul varovný signál z filmu Alien. Vyhodenie votrelca Danieslovou mi zase pripadalo podobné dvojke. Nešťastná nehoda pri zrážke Covenantu s výbuchom neutrín postihla práve kapitána lode, čo mi pripomenulo práve dočítaného Rámu od Arthura C. Clarka, konkrétne Návrat Rámu, ale radšej už nejdem hľadať paralely, lebo skončím pri nejakej škodlivej konšpirácii. Akoby sa minuli dobré nápady. Mimochodom, nezdá sa mi to len, že výbuch neutrín nie je možné zdetekovať pred ich dopadom?

Okrem Davida, Robinsona Crusosa na Planéte 4, ako sám seba nazval, nebola vo filme jediná ďalšia hybná sila, ktorá by dala filmu čaro. Scenéria v pšeničnom poli bola krásna, ticho bolo krásne, ale fakt škoda, že sa film na krátku chvíľu nezastavil a nedal možnosť divákovi si to vychutnať. Namiesto toho film bežal dopredu ako uťahaný pes. Úplne na škodu. Akoby ho na konci čakala ktovieaká odmena. Nečakala. Aj preto mi niektoré veci jednoducho pripadali nelogické. V tej rýchlosti som si nestíhal spájať súvislosti.

Napríklad aká bola poitna úvodnej scény, kde Wayland, ktorý v Prometheovi umrel sa rozpráva s Davidom? Predsa každému kto videl Promethea je jasné, čo bolo úlohou tejto expedície. V tej kadencii filmu som ale nachvíľu uveril, že Wayland stále žije a David, s ktorým sa rozpráva je vlastne Walther. Chaos.

Prečo signál z Planéty 4 zachytila Tennesseeho prilba a materská loď nie a ešte to použili ako objasnenie samotnej udalosti – bol ďaleko od lode? Prečo David zabil Elizabeth ako aj obyvateľov Planéty 4? Naozaj až tak prepadol kreativite? Nepochopil som tiež, prečo David vedel komunikovať s Alienom. Takéto niečo mi nikdy ani len nenapadlo a vrhá to trochu iné svetlo na tieto stvorenia. David každopádne prekročil tieň svojich stvoriteľov a aj keď som niektorým veciam na prvýkrát nerozumel v jeho konaní, práve jeho postava dala filmu trochu mystiky. Inak som tam narážal len na falošné emócie, alebo ako to nazvať.

Ako nazvať to, keď herec hrá a vidieť to na ňom až tak, že mu nikto tie emócie neverí? Sú silné ale nezapadajú do seba, postrádajú evolúciu aj schopnosť porozumieť im. Sú to len šteky, ktoré majú ďaleko od ľudských emócií. Ja to tu nazvem falošnými emóciami. Vkladali sem priveľa romantiky, priveľa lásky a vzťahov. Scott mohol radšej dať priestor tej chladnej romantike, na ktorú sa stačí pozerať a na chvíľu zaťajiť dych. Tu sa to dalo. Stačilo len, aby sa posádka na chvíľu zastavila pred prvým krokom pred výsadkom a užila si prvý nádych na novej planéte, veď čo toto objavovanie ľudí už v budúcnosti nebude nadchýňať? Ale tak mi pripadá väčšina súčasných filmov. Stačilo, aby sa na chvíľu zastavili v tom poli (už som zase v tom poli – pripadám si už ako večne ufrflaný poľnohospodár, čo sa sťažuje, že veľa prší, keď prší alebo že je sucho, keď neprší) a zamysleli sa, že ju tam musel niekto zasiať. To aj spravili. Ale film tieto úvahy úspešne udupal, ako to žito, či pšenicu, či čo to bolo.

Nelogickým sa mi zdal aj fakt, že materská loď autorizovala Davida vôbec k vstupu na loď ako aj medzi embriá. Pripadá mi to ako amatérska chyba z učebnice pre začínajúcich bezpečnostných architektov.

Nerozumel som ani tomu, prečo Alien, ktorý sa vykľul z človeka nevyzeral tak isto, ako ten vo filme Alien. Bol anorekticky štíhly až mal človek o neho obavy, či si neublíži. Ale pri dobrej vôli sa dá predpokladať, že už bol genetickým experimentom Davida, ktorý na Planéte 4 v tomto smere už navystrájal dosť podobných kúskov.

Napríklad scéna zo sprchy bola síce plná krvi a pocitu blízkosti votrelca, ale čo je toto za film, keď do toho zahrá jemná popová skladba od Paula Nutiniho? Ach! Votrelci mi už po tomto filme nepripadajú strašní ani legendárni. Skôr mi pripomínajú tuctových zombíkov, ktorí vyskakujú z každého cintorína aj v tej poslednej dedine na Orave. Votrelec tuctowy.

Zaklincovala to totálna neprofesionalita posádky Covenantu či už pri prevádzkových rozhodnutiach alebo v krízových situáciách. Akoby neboli elitnou posádkou vycvičenou na extrémne situácie a zodpovednou za ďalších 2000 hibernujúcich. Nedodržiavanie karanténnych procedúr, ktoré musia byť alfou omegou pre udržanie akcieschopnosti takejto misie, ohrozenie samotnej materskej lode a čo ja viem čo ešte. Ako vidieť, veľa otázok a veľa pokrčení plecami. Taký bol pre mňa Alien: Covenant. Musím to vyčítať práve geniálnemu Scottovi. Robí prequel trilógiu a akoby nenašiel správne vyváženie medzi obsahom a formou a tak vznikol zabudnutiahodný snímok, ktorý sa ale vďaka svojím predchodom tak skoro nezabudne. Uvidíme čo bude ďalej ..