Táto kniha bola pre mňa šokujúca. Bola mi akýmsi sprievodcom narkosvetom. Ukázala mi aké je to tam šialené a deštruktívne, ako to začína a zvyčajne aj končí.

Kniha mi tiež poskytla pohľad do svojím spôsobom veľmi krutého, egoistického, ale aj alibistického a naivného sveta dospievajúcich dievčat a neuspokojených žien. Tých žien, ktorých sny žiaľ vybledli v šedej realite denno-dennosti a ktoré sa nepozerajú do seba samých, ale zvykli si hľadať príčiny svojho zármutku inde a vždy v tomto hľadaní uspejú. Vždy nájdu výhovorku prečo nekonali a prečo ani nebudú konať, aby zvrátili alebo zmiernili svoje nešťastie. Uspejú a opäť sa uspokoja so svojou sladko-trpkou životnou rolou obete. Všetko je v zásade v poriadku, takýto postoj k životu zvyčajne ovplyvňuje len ich samotné, až kým nepríde fatálna životná skúsenosť, akou je aj drogová závislosť. Vtedy sa objaví nepríjemný druh otázok, na ktorý nie sú zvyknuté si odpovedať.

Táto kniha je v niečom podobná samotnej droge. Odporúčal by som ju každému, kto chce tento svet narkománie lepšie pochopiť, ale mám obavy, že by si v nej niektorí namiesto poznania hrozby a získania rešpektu, našli len lákavú senzáciu alebo poľutovaniahodný kútik odovzdanej sebaľútosti. Droga sama o sebe je fascinujúca. Spája v sebe oslobodenie a únik z nepohodlia s devastáciou tela aj duše. To všetko v šialene rýchlom tempe. Droga je akoby zmaterializovaná dohoda medzi Faustom a Mefistofelesom.

Vďaka tejto knihe každý pochopí ako rýchlo ľudia dokážu naskočiť na vlak drogy, ako rýchlo sa z jemných drog stávajú silnejšie, aká rýchla a prirodzená cesta je od drog k prostitúcii všetkého druhu, pohlavných chorôb, kriminalite a napokon k fyzickej devastácii vlastného tela. Pre mňa je to jedna z najdôležitejších kníh, ktoré nás varujú pred fatálnymi svetmi najrozmanitejšieho druhu; svetmi, do ktorých nechceme vstúpiť, ale vstupujeme, svety pred ktorými si možno zakrývame oči a tvárime sa, že tu nie sú, ale oni tu sú a sú sakramentsky reálne. Svet nezákonných väzení, mučenia, svet prostitúcie, drog alebo neverejného internetu či iné svety. Sú tu.

Myslím, že Felscherinowej rozprávanie o jej živote je pre pochopenie tejto témy minimálne tak zásadné, ako denníky Anny Frankovej alebo Richarda Glazara pre pochopenie Holokaustu. Je neuveriteľné, že svoj vnútorný pozorovací cit dokázala mať v strehu aj v situáciách, keď bola dlhodobo pod vplyvom drogy a na všetky tieto detaily knihy si vedela rozpomenúť a zaznamenať ich. Nie je to síce denník v pravom slova zmysle (ide o prepis jej interview s novinármi Kaiom Hermannom a Horstom Rieckom), ale svojou výpovednou hodnotou je to mimoriadne autentické rozprávanie. Ku koncu sa z nej autenticita stráca, ale aj tak som presvedčený, že práve tento vzácny sebapozorovací cit jej zachránil život.

Pre mňa ako pre rodiča je drogová závislosť strašiakom číslo jedna. Felscherinowá opisuje ako sa svety detí a svety ich rodičov dokážu od seba strašidelne vzdialiť, že hoci bývajú pod jednou strechou, rodičia ani len netušia, čo ich deti trápi, čo denno-denne prežívajú a kam ich to pomaly vedie. Vďaka tejto knihe som pochopil, že je nesmierne dôležité, aby som ako rodič poznal problémy svojich detí a pomáhal im ich riešiť, aj keď to môže vyzerať, že žiadne nemajú. Každý nejaké máme. Aj naše “bezstarostné” deti. Treba sa neustále trénovať v pomáhaní si s nimi (problémami), aby sme nezlyhali, keď príde ten fatálny. Dnes, keď na niektorej z dcér vidím, že ju niečo trápi, ale hovorí, že je v pohode, zaklope mi niekde v hlave Felscherinowej príbeh, ktorý ma núti hľadať vhodnejšie otázky, otázky ktoré im pomôžu opísať mi, čo ich trápi. Veď možno len nevedia nájsť správne slová a preto majú pocit, že azda nie je ani čo povedať.

Felscherinowá ako dievča na drogách si celý čas myslela, že si dokáže pomôcť aj sama. Veď stačí chcieť, stačí sa rozhodnúť. Neuvedomovala si realitu svojej situácie, že je už závislá psychicky. Keď sa stala fyzicky závislou, situácia už bola prakticky mimo jej kontrolu. Nebola to len droga, na ktorej sa stala závislou. Bola to aj spoločnosť a jednotlivé spoločenské bunky, v ktorých žila. Vystúpiť z tohto vlaku, z tejto spoločnosti je pre človeka bez cudzej pomoci skoro nemožné. Niekedy je to nemožné dokonca aj s úprimnou pomocou. Však si prečítajte.

(.., 1021, 1022, 1023, ..)