Záchranná akcia potopeného prašného plavidla, Selene, v mesačnom Mori smädu (viď. Sinus Roris), kde plavidlo podnikalo svoju okružnú vyhliadkovú plavbu pre turistov pod vedením kapitána Pata Harrisa. Nehoda sa udeje v dôsledku ojedinelej tektonickej aktivity a Selene sa prepadne hlboko do prachu. Vlastnými prostriedkami si posádka nie je schopná pomôcť a tak sú odkázaní na pomoc z vonku.
Situáciu posádke komplikuje samotný fakt, že spočiatku o nehode Selene nik ani len netuší a záchranná akcia sa štartuje až po neúspešných bezpečnostných volaniach. Značná časť knihy je práve o hľadaní Selene, kde sa Clarke snažil striktne držať fyzikálnych zákonov, čo je pre ľudí, ktorí majú radi hard SCI-FI žáner veľmi príjemné čítanie.
Bolo mi záhadou, ako si mám More smädu vlastne predstavovať. Predstava obrovskej plochy pokrytej prachom mi ešte nebola cudzia, ale predstavovať si, že je hlboká a dokonca takej konzistencie, že sa po nej dá plaviť, to mi bolo naozaj cudzie. Zvykol som si.
Na čo som si ale nezvykol, bola tá neautentická džentlmenská uhladenosť, s ktorou sa na palube Selene všetko riešilo. Chýbali mi tu emócie, hlbšia psychológia klaustrofobického uväznenia a bezprostrednosti smrti. Nič z toho sa tu nedialo, vždy ostalo len pri vecných kalkuloch či už fyzikálnych alebo psychologických. Všetko sa dialo pekne podľa predpisu a uhladene ako podľa fyzikálnych vzorcov. Najväčší vzruch som cítil z prítomnosti nudy, ktorú ale tiež len tušili a vyhli sa jej tým, že hrali hry, karty, čítali si knihy, ktoré si posádka priniesla so sebou a rozprávali sa. Chýbal mi tu hlbší vhľad aspoň do jednej jedine postavy, aby som sa vedel vcítiť do človeka uväzneného pod 12 metrovou vrstvou prachu. Len raz som mal pocit, že sa mi to podarilo v osobe kapitána Harrisa, ktorý sa práve tu v tejto situácii zamiloval do svojej asistentky Zuzanky. Všetko je to na úkor fyzikálnej korektnosti, o ktorú sa Clarke usilovne snažil. Načrtol reálne problémy, ktoré by sa v takejto situácii mohli vyskytnúť, ako napríklad prehrievanie, zvýšenie koncentrácie oxidu uhličitého, strata rádiového signálu, možnosti požiaru, nedostatok kyslíku ako aj metódy, ktorými sa konala záchranná akcia.
Kniha na mňa pôsobila trochu neotesane, akoby to bola len verzia a ešte jej ku konečnej podobe niečo chýbalo. Ale aj napriek tomu sa mi to počúvalo celkom dobre. Bolo to také rýchle SCI-FI osvieženie.