Vyberte stranu

Núka sa mi povedať, že to bol jeden z najhorších filmov, ktoré som od Cruisa videl, ale nebol to zlý film, bol celkom dobrý. Rád si ho preklikám aj po rokoch, ale jeden problém som pri jeho sledovaní mal a nevedel som sa ho zbaviť. Bol ním práve Cruise.

Nie som upätý na postavy, ktoré Cruise vo filmoch zosobňuje, ale na tejto role zabijaka mi čosi vadilo. Neuveril som mu. Vincent bol profesionálny, chladnokrvný a cieľavedomý ako asi vrahovia sú, ale niečo mi tam nesedelo. Cítil som v ňom silný rozpor medzi tým, čo robil a ako to robil, tým čo o svojej práci a o ľuďoch hovoril a ako o nich hovoril. Na jednej strane vrah, na druhej strane filozof. Takých už bolo, ale tu mi to jednoducho nešlo dohromady. Práve na základe týchto protichodných skutočností, som si nedokázal predstaviť jeho minulosť. Akoby neexistovala. A vďaka tomu bol pre mňa len fikciou, nie hranou realitou, ktorú by som rád oceniť.

Ocenil som však iný pocit, ktorý vo mne tento film zanechal. Film končil akýmsi romantickým lusknutím prstov – je skoré ráno, slnko ešte nevyšlo, ale obloha sa už brieždi. Obraz muža a ženy, ktorí sa len pred chvíľou spoznali, ale už ich tak veľa spája. Iste to v nich práve hrá šťastím. Pred sebou majú celý život. Čo na tom, že za sebou nechali mŕtvolu. Ocenil som ten stav, ktorý vo mne zanechalo toto ráno. Čosi ako, keď sa človek prebudí a má hlavu plnú nádeje a filozofických otázok aj odpovedí zároveň – čo by malo byť, aké by to malo byť a s kým by to mal urobiť. Také rána, keď má človek pocit, že vie ako na to sú skvelé.

(…, 0083, 0084, 0085, …)