Celé štyri mesiace, čo som čítal túto knihu, som mal nutkanie zistiť, z akého sveta vychádzal China Miéville, keď tvoril svet Nového Krobuzonu. Príbeh, zápletka, život či charaktery postáv – nič z toho ma tak nezaujímalo ako toto.
Aj tie najfantastickejšie príbehy, nech sú zasadené do tých najvzdialenejších časov či priestorov, či dokonca mimo nich, nevyhnutne odrážajú autorove znalosti, skúsenosti a jeho vnímanie historickej reality. Už len tým, že používa rovnaké slová a jazyk ako my, pomenúva veci a udalosti v knihe spôsobom, že im rozumieme (čo sa nedá povedať o všetkých knihách), poskytuje kľúč k tomu, kde sa rodila jeho fantázia a zároveň odpoveď na moju otázku. K čomu som teda dospel?
Vychádza mi to na industriálnu dobu. Dobu, kedy para bola hlavným zdrojom energie a technologický vrchol predstavovali parné stroje. Dobu, kedy elektrina ešte nebola známa. Premávali parné lokomotívy, svietilo sa petrolejom, plynom alebo veľrybím tukom. V továrňach sa ťažko pracovalo a pomery robotníkov boli blízke manufaktúrnemu vykorisťovaniu. Ekológia a udržateľnosť bola absolútne mimo záujmu spoločnosti. Existovala politická a duchovná elita, univerzity, polícia a represívne inštitúcie, moc aj chudoba.
Tu kdesi, na konci 18. storočia, Miéville amputoval nám známu evolúciu ľudskej civilizácie od jej pokračovania, vystavil ľudstvo radikálnym zmenám (v knihe sa o nich nič nepíše), hraničiacimi s nadprirodzenými a zrejme aj mimozemskými vplyvmi, ktoré po mnohých storočiach až tisícročiach doviedli ľudstvo do Nového Krobuzonu. Mesta, ktorého obyvateľstvo tvorí úžasne heterogénna zmes ľudí, inteligentného hmyzu, mechanickej AI, démonov či mystických bytostí z iných dimenzií, so schopnosťami presahujúcimi ľudské chápanie.
Všetky tieto bytosti spolu s človekom koexistujú v Novom Krobuzone, ktoré ale nie je jediné. Podmienky na Zemi (alebo inej planéte) sú také nepriaznivé, že mestá prežívajú ako izolované ostrovy života, medzi ktorými je život len ojedinelým javom. Všetky tvory medzi sebou civilizovane komunikujú (dokonca aj s nadprirodzenými bytosťami). Naučili sa spolu žiť, viesť partnerské vzťahy či pracovať a obchodovať. Prepadajú drogovým závislostiam, chamtivosti, korupcii či túžbe po moci. Ich vzájomné spolužitie vytvorilo nové vedné odbory ako biothaumaturgia, chiméria, teratológia, nekrochymia či hydrophysichonometria a kultúru, ktorá je diametrálne odlišná od tej našej.
Napriek tomu sa ale tento fantastický svet trochu podobá na ten, ktorý poznáme dnes: veľká ale mnohodruhová civilizácia, v ktorej medzidruhovosť je stále nevyriešenou otázkou toleracie a diskriminácie.