„Skutočnými dôvodmi Putinovej vojny na Ukrajine sú politické a ekonomické problémy Ruska. Pre Putina je udržanie sa pri moci otázkou prežitia – fyzického, politického aj historického. Rusko musí nechať Ukrajinu na pokoji, ukončiť túto vojnu, stiahnuť sa so všetkými svojimi jednotkami a umožniť jej rozvíjať sa tak, ako si želá jej ľud. Pokračovanie v tejto vojne (ktorá mala byť ukončená za tri dni) je už len hysterická reakcia z bezmocnosti. Rusko musí vykompenzovať škody, ktoré Ukrajine spôsobilo. Vojnové zločiny musia byť vyšetrené v spolupráci s medzinárodnými inštitúciami. Rusko nepotrebuje nové teritória. Rusko je rozsiahla krajina so zmenšujúcou sa populáciou a vymierajúcim vidiekom. Imperializmus a nutkanie zaberať územia je najškodlivejšia a najničivejšia cesta. Ruská vláda opäť ničí našu budúcnosť vlastnými rukami len preto, aby Rusko vyzeralo na mape väčšie. Ale Rusko je dostatočne veľké také, aké je. Cieľom by malo byť zachovanie a rozvoj toho, čoho máme v hojnosti. Putinov diktátorský režim musí byť demontovaný, ideálne prostredníctvom slobodných všeobecných volieb a zvolaním ústavného zhromaždenia. Musíme zaviesť parlamentnú republiku založenú na striedaní moci vychádzajúcej z volieb, nezávislých súdoch, federalizmu, miestnej samosprávy, úplnej ekonomickej slobody a sociálnej spravodlivosti. Uznávajúc našu históriu a tradície, musíme byť súčasťou Európy a nasledovať európsku cestu rozvoja. Nemáme inú možnosť a inú nám ani netreba.“
To je moje zhrnutie politického manifestu Alexeja Navaľného, zo záveru jeho knihy. Sú to zároveň jedny z jeho posledných myšlienok, o ktorých písal pred svojou smrťou 16. februára 2024. Zomrel vo väzení.
Táto kniha nie autobiografiou v pravom slova zmysle, ako som dúfal, ale je autentická, ako som čakal. Sú to Navaľného denníkové zápisy a spomienky z jeho posledných rokov (2021-2024). Spomína na svoje detstvo, jeho ranné skúsenosti so sovietskym režimom, nekonečné státia v radoch na mlieko či mäso, osobné skúsenosti jeho rodiny s černobyľskou katastrofou, kde sa naplno prejavili klamstvá a pokrytectvo sovietskej politiky. Spomína ba svoje študentské časy aj na svoju politickú a antikorupčnú činnosť. Osobne sa cítil byť dotknutý a urazený tým, že korupcia a nehospodárne nakladanie s verejnými zdrojmi okrádajú ruských občanov o dane a Rusko o budúcnosť. Začal v opozičnej strane Jablko, z ktorej bol neskôr vylúčený. V roku 2013 kandidoval na starostu Moskvy a v roku 2016 oznámil svoju kandidatúru proti Putinovi na úrad prezidenta.
Stal sa tak populárnym a zároveň tak nepohodlným, že bol na neho spáchaný atentát Novičokom. Prežil ho a popísal ho v tejto knihe. Po prevoze do Nemecka, kde sa liečil z otravy, ho osobne navštívila aj vtedajšia kancelárka Angela Merkelová.
Technicky mal na výber. Mohol ostať pôsobiť v exile v hociktorej demokratickej krajine, ktorú by si vybral, pretože hociktorá by ho prijala (možno okrem Maďarska). Myslím, že aj Angela Merkelová si dobre uvedomovala a možno aj priala (to sa možno dozvieme z jej knihy Sloboda), že raz s týmto mladým mužom bude rokovať na najvyššej politickej úrovni, nie s Putinom. Technicky mal na výber, mohol sa do Ruska nevrátiť, ale morálne na výber nemal. Napriek tomu, že ho ľudia z jeho najbližšieho okolia presviedčali, aby to nerobil a predpovedali presne to, čo sa aj stalo, vrátil sa. Vrátil sa, pretože nechcel zradiť svojich prívržencov. Považoval by to za svoje politické zlyhanie (pozri Garri Kasparov, Michail Chodorovskij). 17. januára 2021 ho bezprostredne po prílete z Berlína zadržala ruská polícia, ktorá ho eskortovala do väzenia.
Hoci bol Navaľnyj počas svojej politickej činnosti terčom rôznych útokov, obvinený a odsúdený za skutky, ktorých rozsudky zneplatnil Európsky súd pre ľudské práva, a napokon uväznený, dokázal si zachovať svoju nesmierne optimistickú charizmu. Tento jeho optimizmus mu vydržal až do úplného konca. Niekedy mi jeho zmysel pre humor pripadal až nepríčetný, lebo len ťažko si predstaviť, že mladý človek, ktorý má na slobode svoju rodinu a roky života pred sebou, človek, ktorý si plne uvedomuje svoju situáciu, v ktorej mu hrozí 30 ročné väzenie a z ktorého by mohol vyjsť na sklonku svojho života, dokáže zo svojej pozície povzbudzovať a motivovať ostatných, ktorí veria v rovnaké demokratické hodnoty.
Dovolím si tvrdiť, že Alexej Navaľnyj bol politik, ktorý by v hociktorej demokratickej krajine na západe poľahky vyhral voľby. Jeho štýl práce, nebojácnosť, dôslednosť, ale najmä jasné vízie, z neho robili politika najvyššej úrovne, ale zároveň alebo práve preto, aj veľmi nebezpečného pre politickú elitu v Rusku, a predovšetkým pre Vladimíra Putina. Ten si vždy dal záležať, aby jeho meno ani len nevyslovil.
Celý čas, čom som čítal túto knihu, som rozmýšľal, ako táto kniha vlastne vznikla. Kniha, ktorej autor bol odsúdený za extrémizmus a terorizmus a sedel vo väzní. Do akej miery sú jeho denníkové zápisy naozaj autentické? Akou cenzúrou prešli jeho texty? Čo všetko ešte napísal a nedostalo sa do tejto knihy? To sa možno dozvieme, ak raz o tom prehovorí Julia Navaľná.
(.., 1304, 1305, 1306, ..)