Životopis Malcolma X nie je len rozprávanie jedného, relatívne krátkeho, ľudského života, ale je to aj príbehom človeka mnohých ľudských transformácií. Duchovnej transformácie zo zdedeného baptizmu na neortodoxný Čierny Islám a neskôr na ortodoxný sunnitský Islám. Transformácie od nekompromisného čierneho rasizmu k vzájomnej kooperácii s bielymi a napokon ich uznaniu a vzájomnému rešpektu. Koľko vnútornej energie musel Malcolm mať, aby ju vôbec dokázal skrotil a nasmerovať k takýmto zásadným zmenám vo svojej viere, životnej filozofii a presvedčeniu? Pri každej jednej transformácii musel prijať do svojho života niečo nové, čo ho vyzývalo k ďalšej činnosti. Mohol to prijať ale aj odmietnuť. Jedno aj druhé je životným rozhodnutím. Ak ste to zažili, potom viete, že každá takáto premena vyžaduje okrem toho, že niečo nové prijmete, musíte sa niečoho aj vzdať. Koľkí z nás také niečo dokážu?
Malcolmova autobiografia je aj úžasným kariérnym príbehom človeka, ktorý sa z lokálnej čiernej komunity prepracoval na jedného z najvplyvnejších Afroameričanov, uznávaným a rešpektovaným nielen v USA, ale aj na medzinárodnej scéne. Jeho životný príbeh je zároveň detailným opisom kultúrnej a sociálnej atmosféry v USA v rokoch 1925 až 1965, kedy rasová segregácia a vzostup čierneho nacionalizmu určovali budúcnosť celej 22 miliónovej populácie Afroameričanov v USA.
Pomery tej doby dobre vykresľuje aj scénka z knihy, kedy sa Malcolm rozpráva so svojím učiteľom o svojom budúcom povolaní. Sníval, že bude právnikom a čo mu jeho učiteľ poradil?
“Malcolm, one of life’s first needs is for us to be realistic. Don’t misunderstand me, now. We all here like you, you know that. But you’ve got to be realistic about being a nigger. A lawyer, that’s no realistic goal for a nigger. You need to think about something you can be. You’re good with your hands-making things. Everybody admires your carpentry shop work. Why don’t you plan on carpentry? People like you as a person-you’d get all kinds of work.”
Malcolm mal evidentne väčšie ambície, ako si jeho učiteľ vôbec vedel predstaviť. Žiaľ, taká bola situácia, ktorej malá časť čiernej populácie musela čeliť. Tá väčšia časť, Malcolm často používal pojem „brainwashed black Cristians“, sa k takýmto otázkam ani len nedostala a automaticky nasledovala preddefinovaný plán. Keď si začal zarábať, rýchlo zistil, že mu to dáva pocit slobody a úniku z tohto obmedzujúceho sveta. Peniaze ho ale zároveň potichu spútavali. Zaplietol sa do prostitúcie, predaja aj užívania drog, harazdu a ozbrojených krádeží, za ktoré bol napokon odsúdený a uväznený.
Avšak práve tu, vo väzení, uskutočnil svoju duševnú obrodu. Tu, kde sa čas spomalil, kde sa nemusel starať o svoje živobytie, kde bol odstrihnutý od okolitého rušného sveta, začal uvažovať, písať a čítať. Prečítal množstvo kníh. Od Arthura Schopenhauera, Immanuela Kanta, po Friedricha Nietzscheho či Spinozu, čo nie sú vôbec jednoduché texty, ale najmä knihy o histórii otrokárstva a utláčania od autorov ako Frederick Olmstead, Fannie Kimball, Harriet Beecher Stowe, Will Durant, Mahatma Gandhi a ďalších. Téma otrokárstva v ňom doslova vyvolala elektrošok a vytvorila u neho zázemie pre jeho neskoršiu politickú angažovanosť za občianske práva černochov. Čítal tak veľa, že keď bol v auguste 1952 podmienečne prepustený, mal astigmatizmus. Z väzenia udržiaval bohatú korešpondenciu a keď konvertoval na Islam, začal si dopisovať si aj s islamskou komunitou (NOI), na ktorej čele vtedy stál Elijah Muhammad. Po svojom prepustení sa do komunity zapojil a rýchlo v nej získal veľký vplyv. Zakladal nové chrámy a aj vďaka nemu sa komunita rýchlo rozrastala. Začal byť verejne aktívny, publikoval, objavoval sa v televíznych reláciách a bol mimoriadne žiadaným rečníkom aj na univerzitách.
Tu sa mi žiada povedať, že ak by väzni využili svoj čas vo väzení tak, ako Malcolm X, väzenia by skutočne fungovali ako prevýchovné ústavy. Vkročil do neho ako odsúdený zločinec a vystúpil z neho ako úplne iný človek.
V roku 1964 odišiel z NOI pre vzájomné nezhody. Založil vlastné organizácie (MMI a OAAU) a konvertoval na sunnitský Islam. V tom istom roku, po svojej púti do Mekky, navštívil popredných predstaviteľov Islamu a práve tu, pri pohľade na spoločne sa modliacich ľudí rôznych rás, pochopil, že Islam dokáže zjednotiť všetky rasy. Na základe toho prehodnotil svoj tvrdý rasimuz voči bielym. Aby sme si vedeli predstaviť, odkiaľ a kam sa posunul, musíme si uvedomiť, že Malcolm verejne označoval všetkých bielych za diablov. Hovoril o vymývaní mozgov, ktoré spolu s rasizmom bolo v bielych už tak hlboko zakorenené, že si ho ani neuvedomovali. Čo je, mimochodom, jedna z najväčších tragédií tohto príbehu. Nevidel žiadnu budúcnosť pre bielu rasu a považoval ju len za dočasnú, kým čierni znovu nepovstanú. Pre dosiahnutie svojich vízií nevylučoval použitie zbraní, čo mohlo poľahky prepuknúť do občianskej vojny. Avšak tu pochopil, že čierni a bieli musia a vedia spolupracovať a rešpektovať sa.
And I had known, too, that Negroes would not rush to follow me into the orthodox Islam which had given me the insight and perspective to see that the black men and white men truly could be brothers. America’s Negroes, especially older Negroes, are too indelibly soaked in Christianity’s double standard of oppression. So, in the “public invited” meetings which I began holding each Sunday afternoon or evening in Harlem’s well-known Audubon Ballroom, as I addressed predominantly non-Muslim Negro audiences, I did not immediately attempt to press the Islamic religion, but instead to embrace all who sat before me:
Chapter 19, 1965
„Not Muslim, nor Christian, Catholic, nor Protestant, Baptist nor Methodist, Democrat nor Republican, Mason nor Elk! I mean the black people of America, and the black people all over this earth! Because it is as this collective mass of black people that we have been deprived not only of our civil rights, but even of our human rights, the right to human dignity.”
A to je to, o čo by sme mali usilovať aj dnes a až dovtedy, kým to nenájdeme – budovať prístup, filozofiu, ideológiu či náboženstvo, ktoré spojí rasy, národy, národnosti a etnické skupiny, náboženstvá a kultúry, pretože kým si každá z nich bude uzurpovať jedinú, absolútnu a večnú pravdu, kým sa budú navzájom spochybňovať, ignorovať, prenasledovať alebo nenávidieť, dovtedy budeme budeme medzi sebou bojovať.
(.., 1287, 1288, 1289, ..)