Francúzskou kráľovnou je len jeden aj pol roka, kým jej neumrie len sotva 17-ročný manžel a kráľ, František II.. Po jeho smrti sa rozhodne, že odíde do Škótska, kde sa ujme trónu, na ktorý mala dedičské právo po svojom otcovi, Jakubovi V.. Okrem neho mala dedičské právo aj na anglickú korunu po starej mame a anglickej princeznej Margaréte Tudorovej, ktorý ale práve držala Alžbeta I.. Mária mohla ostať žiť vo Francúzsku a zrejme by mala omnoho pohodlnejší život, ako ju čakal v Škótsku, ale chcela vládnuť ako kráľovná.
V Škótsku sa musela vysporiadať s dvoma neľahkými politickými situáciami – rozpormi medzi katolíckou a protestantskou vierou (na čele s Johnom Knoxom) a otázkou jej nasledujúceho manželstva. O jej ruku sa uchádzalo Španielsko, Portugalsko, Dánsko, Švédsko, škótski aristokrati, ale napokon sa nevydáva z politických, ale skôr z citových dôvodov za anglického Lorda Darneyho. Tým si upevnila svoju pozíciu voči anglickému trónu aj katolíckej cirkvi. Manželstvo s Darneym je zakrátko pre ňu veľkým sklamaním (možno práve preto, že do neho vložila viac citu ako politiky). Tu, do jej života vstupuje zásadným spôsobom škótsky Gróf Bothwell, ktorý, ako Zweig píše, Máriu znásilnil, po čom sa do neho, ako do silného a dominantného muža, zamiluje. Bothwell, s jej súhlasom, zosnuje nepochopiteľne veľkolepú vraždu vtedy už škótskeho kráľa Lorda Darneyho. Darney sa práve liečil na kiahne a prakticky mu stačilo len „pomôcť“, aby sa nevyliečil, ale zjavne fanatický Bothwell si chcel byť istý a tak dal dom, kde sa Darney liečil, podmínovať a vybuchnúť. Tým sa začal pád Márii Stuartovej. Píše sa rok 1567.
Po vražde Lorda Darneyho Máriu uväznia na hrade Lochlevan, kde pod nátlakom podpisuje svoju abdikáciu. Za škótskeho kráľa je korunovaný jej jednoročný syn Jakub VI. Z Lochlevanu sa jej podarí ujsť do Anglicka, čo je pre ňu asi to najhoršie miesto, kde mohla skončiť. Bothwell zo Škótska uteká tiež, ale na úteku ho chytia a uväznia v Dánsku, kde v roku 1578 pripútaný ku kamennému stĺpu a duševne chorý umiera.
Alžbeta Máriu Stuartovú drží v zajatí na rôznych hradoch skoro dvadsať rokov (1568-1587). Mária zažije ponižovanie, okliešťovanie osobnej slobody, intrigy a keď napokon od nej anglickí tajní agenti potajomky vymôžu doznanie, že usiluje o vraždu Alžbety I., zinscenujú súd, ten ju uzná vinnou a odsúdi na smrť sťatím. Napriek tomu, že nikto nemá právo súdiť kráľovnú, ktorá stála mimo občianske právo a ako pomazaná kráľovná sa zodpovedala len Bohu. Napriek tomu sa súd konal, Mária ho prijala a 24. marca 1587 ju nešikovný kat popravil. Stala sa tak prvou popravenou kráľovnou, čím sa zlomila myšlienka nedotknuteľnosti panovníka.
O živote Márii Stuartovej bolo natočených niekoľko filmov. Film, Mary Queen of Scots, z roku 2018 v hlavnej úlohe so Saoirse Ronan a Margot Robbie, bol inšpirovaný práve touto knihou od Stefana Zweiga, tak som si ho pozrel. Nie je jeho presnou kópiou a v tom, že sa Mária s Alžbetou osobne stretla (v patetickej scéne medzi plachtami), dokonca knihu popiera, ale pomohol mi s predstavivosťou, ako život v tom čase mohol vyzerať.
Stefan Zweig ju napísal počas svojho anglického exilu (1934-1940). Stále mi je záhadou, ako dokázal publikovať také komplexné a kvalitné životopisy v takej kadencii, ako to robil. Neuveriteľne talentovaný autor.
Kniha má, aspoň to české vydanie z roku 1966 vydanie, čo som čítal ja, žiaľ veľmi škaredý až trápne kritický záver od historika Josefa Volišenského. Verím, že sa v ďalších vydaniach k ničomu podobnému vydavateľstvá neuchýlili, pretože si to táto kniha určite nezaslúži.
(.., 1276, 1277, 1278, ..)