Vyberte stranu

Keď som zistil o čom tento film je, hoci som ho už mal dlhšiu dobu, hneď som vedel, že ak ho vyslovene autori nesfušovali, tak to bude pre mňa dobrý film.

Tieto pozitívne predinformácie, ktoré som o filme mal, ho z hľadiska hodnotenia pred ostatnými filmami znevýhodňovali, pretože notorická väčšina naozaj vynikajúcich filmov, teda filmov, ktoré označujem ako päť hviezdičkové, boli pre mňa prekvapením. Tu sa však žiadne prekvapenie nestalo. Očakával som od neho hoci aj štandardné spracovanie ale fascinujúcej témy, ktorá mi garantovala kvalitný zážitok. Tak sa aj stalo, ale stalo sa aj viac.

Film je pre mňa poéziou na život, básňou o túžbe po slobode. Je o hľadaní skutočnej chuti života, o jeho odvážnom ochutnávaní ako aj o ceste k vnútornej harmónii. Christopher McCandless práve doštudoval univerzitu, jeho rodičia sú na neho pyšní. On však protichodne ich očakávaniam, ale aj všeobecným očakávaniam každej spoločnosti, odchádza preč. Po ceste za sebou zanecháva stopy, stôp ubúda, ubúda aj jeho väzieb na spoločnosť a Chris postupom času zisťuje, čo naozaj chce. Chce odísť na Alijašku.

Medzičasom však stretáva niekoľko ľudí a každému z nich svojím entuziazmom, svojím osobným šarmom, zmení život, alebo aspoň ho pozmení. Na chvíľu sa však zastavím pri Tracy. Obsadenie Tracy bolo proste perfektné. Autori filmu si vybrali, mne dovtedy neznámu, Kristen Stewart. Očarila ma podobne ako Scarlett Johansson po filme Girl with a Pearl Earring a predpovedal som jej v najbližších rokoch skvelú kariéru herečky. Jej dievčenský pôvab, práve dozrievajúci na hranici ženskosti a jej podmanivé vyjadrovanie mimikou tváre, z nej urobili čosi ako živý poklad, ktorý Chris našiel ešte pred objavením svojho vlastného pokladu na Alijaške a trvalo mu istú dobu, kým na to prišiel. Urobil však dobre, že od nej odišiel. Urobil dobre, pretože na Alijaške zažil to, o čom skutoční muži len snívajú a len máloktorí dokážu zažiť – vstúpia si do seba, zažijú vzplanutie svojich vlastných síl aj mrazivý chlad svojho vyčerpania, ale ako jediní z tých, ktorí po súčasnom svete kráčajú, dokážu rozpažiť ruky a kričať na plné hrdlo, že im tento svet patrí. A majú pravdu. Tú ktorú však väčšina ani len nedokáže pochopiť, nieto ešte prijať alebo ju žiť.

Chris je muž, príklad takejto cesty. Svojím spôsobom je čímsi ako Ježiš Kristus, pretože tak ako on dal starému ľudstvu obrodu, tak aj Chris dáva tomu súčasnému človeku príklad, cestu k obrodeniu, ktorá je dnes veľmi potrebná. Je to príbeh o inakosti a pritom o všeobecnej pravde. Akoby to pravé v ľuďoch bolo vždy, len je to vo vrstve ich duší, ktorú sme sa naučili zneprístupňovať aj tým najbližším.

(…, 0885, 0886, 0887, …)

Share This