Vyberte stranu

Spočiatku nezaujímavý príbeh koncentrovaný viac menej len okolo dospievajúcej Filipy, ktorá zisťuje, že doterajší bezstarostne krásny život fungujúcej rodiny nie je taký naozaj, sa postupne mení. Na začiatku som si kládol otázku – čo mi už môže poskytnúť pohľad takéhoto dievčaťa na rozpadajúcu sa rodinu? Nič nové! Ale ako krok za krokom Filipa zisťuje, že svet dospelých je svetom plným nezodpovedaných a tajomných otázok, zisťuje aj to, že sú jej krok za krokom bližšie a bližšie – dospievala – a tu som ako divák musel spozornieť.

Zisťuje, že má otca, ktorý podvádza jej matku. Cítiť ako ju to pohlcuje, vnútorne devastuje jej hodnoty. Obviňuje otca, hnevá sa na neho, mení k nemu vzťah, dokonca akoby na jeho milenku žiarlila, ale pri jej plachej a tichej povahe všetok tento boj prebieha skôr len v jej tvári než navonok. Zisťuje, že za neverou jej otca je nevera jej matky. Zisťuje, že jej matka ju aj so zvyškom rodiny dokáže opustiť kvôli jej novej mladej láske. Zisťuje, že mať sex je celkom ľahké a aj celkom neslávne. Začína odpúšťať, skladá si ružové okuliare, prestáva sa tak spoliehať na vševediace autority svojich rodičov a začína sa pozerať na svet ako jeden z nich.

Dejová línia je bohatá ako celok, ale jedna scénka sa ma dotkla naozaj veľmi silno. Mathias, otec Filipy, pri tom ako ju hľadá po celom meste a má dôvody obávať sa o jej život, nájde na ceste zrazenú kravu a za ňou havarované auto otočené na strechu, v ktorom je zranená možno už mŕtva žena a pri nej ticho sediace malé dievčatko. Je to scéna, ktorá sa vo filme objaví z ničoho nič ako nejaký experiment, ale práve v nej cítiť to, ako silno sú deti závislé od svojich rodičov. Dievčatko by tam sedelo do konca. Ak by sa auto vznietilo alebo by do neho vrazilo iné auto, zahynulo by tam. Dieťa si svet okolo seba uvedomuje predovšetkým skrz svojho rodiča a ani jeho smrť ho od neho neoddelí. Toto je na vzťahu dieťa-rodič neuveriteľne fascinujúce a zároveň strašné, ako nehody v F1. Následne sa ráno na pláži po prebdenej noci konečne stretnú otec a dcéra, ktorá už nie je vo svojich štrnástich rokoch panna a bez slova to všetko pochopia. Ona jeho a on tiež pochopí, že už nemá pred sebou len a len svoju dcéru – dieťa, ale vlastne už dospelé dievča, ktoré ho už vie pochopiť aj tam, kde sa ešte včera na neho hnevala.

Film disponuje ale okrem iného aj akousi transcendentálnou slučkou, vďaka ktorej je v sebe skoro absolútne konzistentný. To čo sa na začiatku zdá byť kompaktné, sa postupne rozpadáva ako čosi neudržateľné. Z toho čo ostane sa vytvorí nový celok, ktorý je ale podobný samotnému začiatku.

Pekný film pre ľudskú dušu a dobrý film pre oko dospelého diváka.

(…, 1917, 1918, 1919, …)