Vyberte stranu

Mám rád takéto post-katastrofické filmy, uprostred ktorých sa odvíja príbeh človeka, ktorý v zničenom svete prežíva alebo len jednoducho žije. Každá takáto postava je pre mňa zrkadlom niektorej hoc malej ale dôležitej časti ľudskej duše, ktorá je za iných okolností zašumená ostatnými. Takéto filmy sú ako laboratóriá pre pozorovanie ako napríklad ľudia strácajú aj to posledné, pre čo malo pre nich ešte zmysel žiť.

Kým katastrofické filmy je ťažké natočiť tak, aby neboli akčné, post-katastrofické filmy zase majú tendenciu skĺznuť do depresívno-psychologickej drámy. Ale aj tak majú pre mňa svoje čaro. Bude to asi tým, že to pozerám z pohodlia domova a v teplých papučiach, a je mi príjemné takto bezprostredne a s odstupom zároveň sledovať kruté podmienky. Je to niečo podobné ako užívanie si luxusu, ktorý človek má, keď sedí na kvalitnom gauči v lesnej chate za obrovským francúzskym oknom, nohy mu zohrieva teplo z krbu, kym vonku sa v desivej a kvíliacej tme ohybajú obrovské stromy.

Atmosféra tohto filmu je austrálsko-mexicky vyprahnutá a väzensky bezútešná. Väčšina ľudí sa už pár rokov nemá dôvod nikam ponáhľať a tak trávi čas civením do ničoho. Možno sa im v mysli premieta nejaká útecha, ale ťažko je uveriť aj tomu. Veľmi trefne zvolené prostredie samo evokuje úvahy, ktorými prechádza aj Eric, hlavná postava filmu. Sú odkrývané pekne postupne ale nemá zmysel ich tu prezrádzať, inak divák stratí trochu z napätia, ktoré si film udržuje do konca.

Zopakujem sa. Mám rád takéto filmy a aj tento sa mi pozeral dobre. Určite mal dobré obsadenie. Sladký chlapec z Twilight, Robert Pattison, ma svojím herectvom veľmi milo prekvapil. Film nie je o žiadnom prepjatom hrdinstve ani nejakej zrelativizovanej morálke, ale niečo mi tam predsa len chýbalo. Je trochu predvídateľným, čo sa deja týka, ale hlavne mi nepriniesol nič nové, čím by som ho ocenil. Ani spracovaním, ani dejom, nápadom, ničím nie je trochu novátorským a divákovi, ktorý videl Mad Max, The Road, Reign of Fire alebo Children of Men, ktoré sa mi nejako intuitívne pri tomto filme vybavujú, neponúkne veľa zaujímavého. Škoda, možno stačilo málo a nemusel by zapadnúť do priemernosti, aj keď bol na filmových cenách v Sydney nominovaný za najlepší film, ale myslím, že zapadne.

(…, 1963, 1964, 1965, …)

Share This