Vyberte stranu

V prvom rade musím uznať, že interpretácia knihy v podaní Jozefa Vajdu bola naozaj skvelá. V druhom rade som sa počas počúvania nevedel zbaviť dojmu podobnosti s konšpiráciami Dana Browna. Templári a ich tajomstvá, Svätý grál a jeho magické účinky sa mi asi vždy budú spájať tak trochu s konšpiráciami, takže ma tento dojem neprekvapil. Prekvapilo ma však, že som to našiel v slovenskej knihe a to ma napriek tomu, že konšpiráciám nefandím, prekvapilo pozitívne. Spojenie Templárov, Nacismu a ŠTB som naozaj nečakal a ponúklo mi to nové pohľady.

Príbeh je nesporne zaujímavý a tým, že mieša ďalekú históriu s tou nedávnou a to všetko sa v súčasnosti postupne a akčne odkrýva ako tlčúce srdce v pozostatkoch dávno mŕtveho, prináša príťažlivú zábavu. Miestami by som ale ocenil, keby bol príbeh viac rozpracovaný a niektoré slepé uličky, ktorých bolo ako šafránu, boli až nečakane slepé – ako napríklad sledovanie Krauzovej ženy, ktoré podľa mňa stýkalo príjemné zauzlenia. Odbočkám od hlavnej línie vždy držím palce. Dávajú mi pocit, že autor nemá strach vzdialiť sa od hlavnej línie a má schopnosť čitateľa prilákať naspäť, avšak už obohateného o nový pohľad a tak mu znovu a znovu ukazovať širší rozmer deja. Príbeh tak nadobúda viac rozmerov, nie je plochý a lineárny. Tu som ich ale zaregistroval málo a tie čo tam boli, boli len naznačené.

Pocit, ktorý v poslednej dobe mám z detektívnych príbehov, že zo špaku na moste vie ten správny detektív vydolovať všetko to podstatné a vždy ho všetko na čo siahne dovedie k cieľu, sa objavil aj tu a hádam ešte silnejšie. Detektív Krauz akoby buď nemal a nerobí chyby alebo mal šťastie a tak sa podobá Scherlockovi Holmesovi. S tým suvisia aj dialógy, ktoré viedol. Prišli mi úmyselne skrátené a tak trochu tendenčné a nerealistické, vyslovene lineárne. Na čo sa opýtal, na to dostal odpoveď a na čo sa neopýtal, mu bolo povedané, aj keď išlo o tajomstvá, ktoré ľudia držali za zubami roky a niekedy stáročia. Tento pocit mi občas poskytuje uvoľnenie a skvelú zábavu, občas zase sklamanie z laxnosti. Tu ma trafili oba.

Po tejto druhej knihe, ktorú som od Dána počul, sa mi zdá, že vidím v jeho tvorbe určité spoločné črty v tom ako pracuje s humorom. Ten príbehu pomáha posúvať sa dopredu, z čoho som zase trochu nesvoj, lebo očakávam, že dopredu ma posunie niečo iné. V detektívke očakávam detailnú forenznú prácu, presvedčivú psychológiu a neotrasiteľnú logiku. Humor tu prináša nesporne čosi, čo naopak poskytuje zábavný a odhľahčený štýl, ktorý sa dobre počúva počas cesty autom. Preto je dobrá, dobre sa počúva, ale mohla byť lepšia. Každopádne chystám si pozrieť aj film, ktorý mal dodnes veľmi dobré referencie a mal by som si asi nastaviť voči ďalším Dánovým knihám správne očakávania. Kvalita sa im nedá uprieť a zbytočne si ju budem upierať ja nesprávnymi očakávanami.

(…, 0852, 0853, 0854, …)

Share This