Vyberte stranu

Uvažujem, prečo si Keanu Reeves zahral Johna Wicka? Pozrel som si ho len preto, že tam hral a nebola to pre mňa veľká zábava. Obľúbil som si ho najmä z niektorých jeho filmov ešte z obdobia 1990 – 2010.

A Walk in the Clouds mi dodnes pripomína tú hrejivú atmosféru starého dedinského kina z čias, kedy si pozrieť veľkorozpočtový film bolo pre mňa každý raz zážitkom. Z Johnny Mnemonica si pamätám ako stojí na hromade odpadu a sťažuje si: „I want the club sandwich, I want the cold Mexican beer, I want a 10000$ a night hooker! I want my shirts laundered like they do at the Imperial Hotel in Tokyo.“ a stále sa musím nad ním pousmiať. Potom po boku nezabudnuteľného Al Pacina ako Kevina Lomaxa ako jeho Diablov advokát a Nea v trilógii Matrix, ktorá v tom čase ovplyvnila aj to ako som sa obliekal. Na Keanu Reevsa mám jednoducho veľmi dobré spomienky a preto sa vždy k jeho filmom rád vraciam, tak ako tu, aj keď v jeho roliach už žiaľ nenachádzam to, čo kedysi.

John Wick je jeden z ďalších filmov, v ktorých hrá vnútorne zlomeného hrdinu, čo mi vždy pripomenie jeho súkromný život z rokov 2000 a 2001 – „Sad Keanu.“. Toho hrdinu, ktorý má svoje určité schopnosti, nad ktorými človek užasne, ale akoby ich sám užíval len ako prostriedok. Raz prostriedok pomsty, raz prostriedok k výkonu spravodlivosti, ale čo skutočný hrdina Keanu chce, je len viesť normálny život. Čo mu je akosi vždy odoprené. Ak by som túto črtu mal pomenovať, tak by som ju pomenoval ako podvedený vlastným talentom; a to je v určitých kombináciách lákavým mixom. Túto črtu jeho postavy Johna Wicka je možné vypozorovať aj v iných, ktoré hral.

John Wick? Akoby som ho ani nevidel. Tých 100 minút, čo som ho pozeral, som uvažoval len nad Keanu Reevsom a jeho životnom osude a nad tým, čo všetko v tomto filme možno jeho životný osud zrkadlí. Osobne by som si veľmi želal, aby herci ako Keanu Reevese, s ktorými som vyrastal, točili filmy, ktoré by rástli so mnou. Nemôžem sa ale čudovať, že filmy, ktoré sú zjavne pre mladšie generácie a zarábajú najviac, ma už jednoducho nebavia, aj keď ma baví starnúť spolu s týmito hercami.

Napokon v Johnovi Wickovi celkom dobre pobavia bojové scény. Sú pekne choreograficky zinscenované. Subjektom jeho pomsty je naozaj trochu iritujúci mladík, s ktorým sa chvalabohu vôbec nepára. Na druhej strane, keď už pomsta a toľko mŕtvych okolo, nerozumel som, prečo jeho otca nezabil tiež rovno vtedy, keď mal príležitosť. To sa mi zdalo nelogické. Postava Perkinsovej bola sexy, ale až do doby, keď začala bojovať, tým okamihom akoby stratila sexapíl a s ňou ho stratil aj film. Trochu váhavá postava Marcusa tam vniesla akési politické napätie, ale z intríg, ktoré som očakával nebolo nič a mal som dojem, že len nestisol spúšť, keď bolo treba.

Ako sa máš Keanu?

(…, 2068, 2069, 2070, …)

Share This