Vyberte stranu

Vôbec ma to nebavilo. Najmä kvôli nepresvedčivému výkonu Brada Pitta, ale aj fakt nudnému príbehu. Pitt ma nebaví už dlhšiu dobu (už od Ocean’s Thirteen). Kedysi to bol pán herec, ale dnes by to chcelo z jeho strany asi nejaký kariérny reštart.

Odhliadnuc ale od množstva chýb vo fyzike, ktoré vo filme sú (najmä gravitačnej povahy) a výkonu Brada Pitta, bolo tam aj pár zaujímavých momentov a ako celok mi film pripadá dokonca trochu poučný. Je tu hneď niekoľko scén, na ktoré sa pozeralo veľmi dobre, napr. pohľad na gigantickú vesmírnu anténu hneď v úvodnej scéne, o ktorých písal už aj Arthur C. Clarke a dočítame sa, že pôvodcom tejto myšlienky je už rus Konstantin Tsiolkovsky. Ešte som nevidel film, v ktorom by to bolo takto realisticky vyobrazené, škoda len, že na takú krátku chvíľu. Veľmi pekná bola aj základňa a preprava po Mesiaci. Žiaľ, ako sa dej filmu presunul na Mars a ako sa viac a viac približoval k pološialenému otcovi-vedcovi, začala to byť fraška ako delo. Úplne ma dorazil pohľad na to, ako Pitt prechádza cez prstence Neptúnu so štítom pred sebou. Ako v stredoveku! Výsmech aj toho dobrého, čo vo filme bolo.

Okrem tých pár dobrých scén je tu dobré to, čo veľa súčasných SCI-FI filmov nezobrazuje – to ako nedozierne náročné môže byť a myslím, že aj bude, medziplanetárne cestovanie, o medzihviezdnom (keďže film sa odkazuje k hviezdam) ani nehovoriac. To ako si romantizujeme objavovanie vesmíru, nám síce pomáha nevzdávať sa, ale bude to poriadna fuška. Možno si dnes predstavujeme, že osídlime Mars za pár rokov, keďže Ellon Musk so svojím programom SpaceX na tom usilovne pracuje. Takže za pár rokov sme tam. Tomu sa dá uveriť, aj keď na Mesiaci sme boli tiež a je tomu už 50 rokov a stále tam nemáme žiadne extraterestriálne trvalo obývané základne a o habitatoch či kolóniách už ani nehovorím. Dá sa tomu veriť, že tam pristaneme podobne ako na Mesiaci a vybudujeme tam malú základňu podobnú ISS alebo tých na Antarktíde. Ale myslím, že bude na dlhé ďalšie desaťročia maximom, čoho sme schopní. Tento film hovorí o cestovaní vo vesmíre celkom triezvo. Aj keď už na Mesiaci existujú základne úctyhodných rozmerov, dokonca tam prebiehajú aj vojnové konflikty, čo je nespochybniteľným „dôkazom“, že si ľudia už život na Mesiaci osvojili, stále je cestovanie k iným planétam náročné fyzicky, mentálne aj finačne a fyzikálne. Nie je to nič ako sadnúť do vlaku na trase Bratislava-Viedeň. Je to veľmi náročné a už vôbec nie pre každého (film mi tiež spôsobil mierne rozčarovanie, keď v hlavných rolách boli v podstate starci: 74-ročný Jones, 85-ročný Sutherland a ani skoro 60-ročný Pitt nie je už žiaden mladík). V tom spočíva romantizmus, o ktorom som hovoril vo vzťahu k objavovaní vesmíru.

Samozrejme, za nemá zmysel spochybňovať toto úsilie. Je to naša nevyhnutnosť. Skôr či neskôr sa tam musíme dostať. Ale nie som optimista v tom, že sa toho ja alebo Musk dožijeme. Každopádne tento film, aj keď to možno ani nebolo jeho cieľom, to celkom pekne ukazuje. Aj keď už budeme mať kolonizovaný Mesiac a Mars, stále bude cestovanie Slnečnou sústavou veľmi náročný proces a o cestovaní medzi hviezdami zatiaľ môžeme naozaj len vzhliadať, písať knihy a točiť filmy.

Keďže sa vo filme nehovorí do akého času je príbeh zasadený, obmedzuje sa len na vyjadrenie „blízka budúcnosť“, pýta sa mi nájsť mu vhodný časový priestor a ten vidím niekde okolo roku 2500. Asi toľko.

(.., 2175, 2176, 2177, ..)