Vyberte stranu

Tento rok som videl len pár filmov, ktoré stoja za zmienku. Toto je jeden z nich, vďaka Robertovi Pattinsonovi. Neviem, kde presne sa to udialo, možno to bolo vo filme High Life, nie som si istý, ale tu niekde som zistil, že v tej záplave nepozerateľných, nudných a nič neprinášajúcich filmov je pre mňa Robert Pattinson veľmi spoľahlivým kompasom, čo si pozrieť. Je jednoducho skvelým či už hrá vedľajšiu alebo hlavnú rolu, ako tu. Navyše kvôli vynikajúcemu spojeniu s Willemom Dafoe v tomto filme, bol pre mňa The Lighthouse celkom jasnou voľbou.

Tento film je fakt skvelý. Nič prvoplánové ani povrchné. Dovidieť až na samotné dno a to nielen na dno duší, ale aj do tej unikánej atmosféry izolovaného majáka, kde asi nikdy neprestáva pršať a fúkať vetrisko. Chvíľami som trochu pochyboval, či je možné, aby sa to medzi dvoma ľuďmi zvrto za tak krátku dobu až tak, ako medzi Thomasom Wakeom a Thomasom Howardom, ale klaustrofobické miesto, tvrdá práca, náročné počasie aj ich odlišné postoje, tomu mohli hravo dopomôcť. Takže som tomu uveril.

Film je perfektne namiešaná intímna psychologická pochúťka, ktorá mi na mnohých miestach pripomenula von Trierovho Antichrista. Je tu viacero hororových scén, pri ktorých sa ale báť asi nebudete. Je tu pár scén, v ktorých je dokonca skvelý humor. Je tu viacero krásnych umeleckých scén pekne zapadajúcich do celku a to všetko je vyrozprávané veľmi prirodzeným jazykom. Jazykom, ktorého pôvod je v nedostatku, v seba potláčaní a v bolesti, ktorá duševné mení na fyzické. Šialenstvo, frustrácia, masturbácia bez konca, sex s morskou pannou, naturálne ubitie čajky, proste to sú veľmi silné momenty. Ako sa hovorí, pod lampou je najväčšia tma. Tak aj tu. Na majáku, ktorý rozdáva svetlo, je svetla najmenej a ľudské mozgy z jeho nedostatku začínajú hniť. Výnimočný film.

(.., 2185, 2186, 2187, ..)

Share This