Viktor E. Frankl: Hľadanie zmyslu života

Viktor E. Frankl: Hľadanie zmyslu života

(0342, Viktor E. Frankl)

Po tom ako v prvej polovici knihy Frankl autobiograficky popíše čo videl, zažil a podarilo sa mu prežiť v koncentračnom tábore Auschwitz v Osvienčime, v druhej polovici rozvinie svoju Teóriu logoterapie, ktorá sa stáva metódou terapie o hľadaní zmyslu života, o sústreďovaní sa na jeho zmysel a troch hlavných spôsoboch ako to dosiahnuť – v práci, v láske a v utrpení. Čítanie bolo pre mňa čímsi novým oproti ostatným knihám o holokauste, ktoré som čítal, pretože Frankl svoje spomienky pretkal unikátnymi poznámkami a vnoreniami do ľudskej duše, ktoré jeho autobiografii dávajú vedecký rozmer. Oživilo to vo mne niektoré mne blízke témy. Čitať ju bolo pre mňa ako hovoriť s veľmi blízkym človekom, tak blízkym akých možno ani niet. Už to samotné je veľmi príjemný zážitok. Je neuveriteľne úprimná, rozpráva otvorene, jednoducho a na rovinu. Cítil som ako ma obohacuje, inšpiruje k práci a štúdiu a zároveň hodnotu toho čo robím a čomu sa venujem povyšuje na zmysel môjho života.

Jednou z tém, ktoré mi pripomenula bola téma výkladu a analýzy snov. Keď som si ju kupoval, veril som, že bude práve o snoch. Doviedli ma k nej totiž odkazy v jednej či v dvoch knihách o snoch, ktoré som čítal a táto kniha mala byť prirodzeným pokračovaním môjho samoštúdia. Kniha nie je o snoch, ale vôbec mi to nevadilo. Naopak, v mojej bibliografickej evolúcii som ani netušil, že by spojenie medzi teóriami výkladu či analýzami snov a nacistickými koncentračnými tábormi mohlo vôbec existovať a dávať zmysel. Teraz sa na toto spojenie už pozerám inak. Koncentračné tábory a autobiografie väzňov, ktorí ich prežili, aj napriek tomu, že už skoro nikto z nich nežije, majú stále čo povedať. Franklovi sa tu podarilo totiž hovoriť o prežívaní v koncentračných táboroch, ale prekvapivo táto nesmierne silná téma nie je ústrednou témou knihy. Tou je samotný koncept logoterapie. A tak som sa od snov dostal ku koncentračným táborom až som napokon skončil pri existenciálnej analýze a zrode logoterapie a kruh sa uzavrel, pretože sny a psychológia sú ako dve sestry, ktorým na svet pomohli Freud a Jung.

Každý z nás sa už aspoň raz zamyslel nad otázkou: „Aký je zmysel života?“. Otázka vzbudzuje očakávanie univerzálnej, metafyzickej odpovede, ktorá postihuje nielen život môj, či tvoj, ale život všetkých ľudí a nielen to, postihuje aj život ako taký a nielen na našej planéte ale v celom vesmíre. Pri takto nastavených očakávaniach padne na kolená každý. Táto kniha sa na takto položenú otázku odpovedať nesnaží, ale pritom na ňu svojím spôsobom odpovedá a možno nám zároveň pomáha pochopiť samotnú otázku.

Kniha ma motivovala k publikovaniu svojho pohľadu na svet, k čomu slimačími krokmi smerujem práve na tomto webe. Dlho som zvažoval či začať a ako začať, naozaj to trvalo roky. Teraz viem, že je to celkom zábavné a časom hádam bude aj užitočné. V tomto smere mi kniha veľmi pomohla, pretože čítať ju bolo akoby mi môj dobrý priateľ povedal, že to nad čím uvažujem a čo robím je dobré a mal by som v tom pokračovať. Mottom knihy je asi Nietzscheho výrok, ktorý tu bol často citovaný: „Ten kto má dôvod na svoj život, vydrží takmer všekto.“ a niečo mi tým pripomenul. Ak má totiž človek už od detstva celoživotné ciele je niekedy zložité si neustále udržiavať motivováciu.

Okrem iného sú tu odkazy na zaujímavé pojmy ako existenciálne vákuum, noogenické eurózy, hyperintencia, hyperreflexia a paradoxná intencia, ale tými sa už nechcem zaoberať. Tam už môj pohľad nesiaha.