Dunkirk

Dunkirk

Hudbu som akosi nepochopil. Pripadala mi zvláštna. Dokonca ma vyrušovala. Prehlušovala tak dojmy z obrazov. Ale keď som neskôr o nej uvažoval, musel som uznať, že bola v skutočnosti trefná. Evokuje vnútorné napätia čakajúceho vojaka, ozveny toho, čo sa v človeku deje, keď prežíva enormné napätie. Zvoní mu v ušiach, duní v hlave až stráca orientáciu, nevie ani kam sa pozrieť a najradšej by si len ukryl tvár v rukách, schúlil do klbka a prečkal ďalší nálet Messerschmittov.

Popravde, ani som netušil, že takáto situácia počas 2. sv. vojny nastala. Preto som bol spočiatku aj trochu zmätený a nechápal som, čo sa tam vlastne deje. Prečo sa tých 400 000 vojakov na pláži jednoducho neotočí a nezačne sa aktívne brániť? Narobili by Nemcom viac škody, ako sa tam len tak nechať pobiť. Nepripadalo mi to ani odvážne, ani hrdinské, ale pomyslel som si, že možno tento film nie je o hrdinoch, ale proste o tom, čo sa udialo. Vojna predsa nie je len o hrdinoch, ale aj o hlúpych náhodách, zablúdených guľkách alebo rozkazoch, ktorým nikto nerozumie ale aj tak ich treba splniť. Musel som si preto po filme čo to o Dunkirku prečítať, aby som pochopil kontext a to odporúčam každému, kto nechce tento film len pre zábavu, ale mu aj trochu porozumieť.

Od vojnového filmu človek 21. storočia očakáva lietajúce guľky, čím viac tým lepšie. Niečo podobné ako pri vylodení v Normandii v Saving Private Ryan. Tu sa v podstate na zemi nebojovalo a napriek tomu tu vojnu cítiť. Situácia je tu statická, je o čakaní. A to bolo vyobrazené naozaj pekne. Mnoho záberov som si zmýlil so zábermi, ktoré akoby sa do filmu nemali dostať, ale omylom dostali – keď sa už trochu unavený komparz len prizerá práci filmárov a čaká na ďalšie pokyny. To je ale naozaj film. Vojaci čakali, nič iné už nemohli robiť. Len čakať. A takýchto prekvapení tam bolo niekoľko, čo ma ako diváka celkom potešilo, lebo zvyčajne sa tvorcovia uchyľujú k tomu, aby divákovi všetko pekne polopatisticky vysvetlili, aby neostala ani najmenšia pochybnosť, že pochopil, čo chcú povedať. Niekedy je to až trápne. Tu túto chybu nikto nespravil.

(…, 2102, 2103, 2104, …)