Vyberte stranu

Už to bolo pekne dávno, čo som videl film Blade Runner. Veľa vo mne nezanechal. Ak si dobre spomínam na dojmy, tak to bola skôr nuda a nepochopenie. Predsa len, vo filmovom SCI-FI žánri ma vtedy bohato vyživoval Alien a Aliens. Surfujem však teraz na vlne AI, takže som jeho voľné pokračovanie celkom uvítal.

Je to vizuálne vynikajúci film. Technológie, ktoré ponúka sú lahôdkou. Napríklad detailne prepracovaná Joi, ako si dali záležať s jej projekciou a zbytočne sa tým nechvastali, ako nenásilne ukázali ako sa vie adaptovať na prostredie a dokonca ho prežívať. To bolo skvelé. Takéto niečo fakt oceňujem, pretože so srdca vo filmoch nenávidím a uráža ma to, keď filmové postavy začnú vysvetľovať niečo čo je očividné. Isteže, nerobia to priamo, ale začnú si o tom rozprávať akože medzi sebou. Každému je ale jasné, že tieto dialógy by tam nikdy neboli, keby si filmári o divákovi nemysleli, že je nechápavý. Oceňujem, keď sa vo filme viac zobrazuje ako rozpráva a myslím, že aj o tom, čo nechajú vyrozprávať prostredníctvom filmových postáv, by si mohli vždy položiť otázku, či sa to nedá tlmočiť iným spôsobom. Aspoň v tomto žánri.

Trochu ma sklamala postava Niandera Wallacea. Bola bez hĺbky a zdá sa mi, že ak by vo filme nebola explicitne hraná ale napríklad by bola len naznačená či spomenutá, bol by film zaujímavejší. Trochu rozporuplne som vnímal postavu Luv. V niektorých scénach bola zbytočne afektovaná, v iných zase skvelá. A okrem toho, že som mal pocit, že sa tam deje príliš veľa šťastných náhod (napríklad objavenie Deckardovej dcéry), bol zvyšok v poriadku.

A Replikanti? Ak sa nemýlim, tento pojem vznikol v pôvodnom filme Blade Runner a stal sa z neho pojem, ktorý dodnes fascinuje. Replikanti sú biologickí. V tom sa podobajú ľuďom ešte strašidelnejšie ako syntetický Ash z Alien, David z Promethea alebo robotická Ava z Ex Machina. Majú vlastné vedomie. Robia si čo chcú, aspoň tie staršie modely Nexus 6. Ľudia, Blade Runneri, ich musia zabíjať, pardón vypínať či posielať na odpočinok, aby zabezpečili, že staré modely už po Zemi nebudú behať.

Replikanti sú a boli posielaní otrocky pracovať na nebezpečné miesta, najmä mimo Zem, ale svoje odpodstatnenie určite mali aj na rádioaktívnej Zemi. Tu ale vyvstáva otázka, či je vôbec efektívne a ekonomické vytvárať tak drahých replikantov, skoro neodlíšiteľných od ľudí, pre takúto prácu? Prečo je dôležité, aby AI vyzerali ako ľudia? Nestačí čapekovský robot? Na čo sa majú tak dobre podobať ľuďom? V tomto kontexte mi napadá len jediná „rozumná“ odpoveď. Ľudská ješitnosť. Človek si jednoducho chce dokázať, že môže byť tvorcom inej bytosti. Dôsledy sú ale ohromujúce a ďalekosiahle, možno úplne vymykajúce sa tomu, čo si dnes vieme vôbec predstaviť.

V takejto budúcnosti, kde sa odohráva aj Blade Runner 2049, si ľudia napríklad nemôžu byť istí, či sú alebo nie sú replikantmi. Naopak replikanti sa asi právom domnievajú, že sú ako ľudia. Cítia, že žijú, ale akoby neboli vlastníkmi svojich životov. Nie v zmysle otrokárstva, ale v zmysle rodovom. Vznikajú, alebo skôr doteraz vznikali, ako priemyselný výrobok, bez histórie, bez svojich dejín. Aké to musí byť, byť replikantom a uvedomiť si, že žijem? Aký život to asi je? No a napokon, existuje jeden záznam, že sa replikanti vedia reprodukovať. A tu sa začína odvíjať scenár tohto určite zaujímavého filmu.

Film ma silno namotivoval, aby som si prečítal knihu Blade Runner od Philipa K. Dicka. Takže sa teším.

(.., 2130, 2131, 2132, ..)

Alien Universe

Share This