Odessa, Organizácia bývalých príslušníkov SS (Organisation der Ehemaligen SS – Angehörigen), pravdepodobne nikdy neexistovala, ale uvažovanie o nej prostredníctvom tejto audioknihy, mi nepripadalo vôbec zbytočné a už vonkoncom nie nereálne, hoci to naozaj zaváňa konšpiráciou. Z jednoduchého dôvodu. To, čo v tejto knihe viedlo k existencii Odessy, bolo ďaleko neuveriteľnejšie a predsa sa to stalo.
Príbeh má síce detektívny nádych, ale nie je to detektívka, je to viac reportérsky príbeh, kde hlavnou postavou je novinár na voľnej nohe, Peter Miller, ktorý sa zhodou okolností dostane k denníku Salomona Taubera, žida, ktorý prežil geto pri Rige, neskôr koncentračný tábor Stutthof a to čo zažil, si neskôr napísal. Keďže som o koncentračných táboroch už čítal dosť, obsah ma neprekvapil, prekvapilo ma ale, ako ho veľmi originálne Forsyth do knihy zakomponoval. Tauber v denníku opisuje kruté zaobchádzanie so Židmi, podmienky, v ktorých žili, a napokon aj svoje oslobodenie. Pre Petra Millera sa tieto stránky stanú zdrojom iniciatívy, ktorú čitateľ v celej šírke pochopí až nakoniec. Jeho primárnym cieľom sa stane nájsť veliteľa tábora Eduarda Roschmanna.
Holokaustom som sa prestal zaoberať už pred niekoľkými rokmi, ale z času na čas sa takto náhodou stretnem s touto témou znovu a uvedomujem si, že je to stále veľmi živá téma.
Kniha je ale najmä o skrytej povahe povojnového Nemecka a každého Nemca, to čo si možno so sebou nesie ako čosi čo väčšina z nich nechce ani popisovať. Akoby každý Nemec len ticho čakal, kedy uplynie doba, že svet prestane za Holokaust obviňovať Nemcov ako národ a začne sa na nich pozerať bez tejto škvrny na svetových dejinách. Človek si povie, že vojnové zločiny boli vyšetrované a ak treba stále sú. Dnes máme fungujúce súdy a políciu, ktoré konajú ak treba. Ale najprv treba tento proces naštartovať a to nie je maličkosť, aspoň nie pre Nemca. Ak ho nejaký Nemec naštartoval v povojnovom Nemecku, s najväčšou pravdepodobnosťou sa za ním v tichosti zatvorili dvere. Nikto nepovedal nahlas, že ho čoskoro vyhodia z práce a že ho do novej nezoberú, že sa stane čímsi ako Židom v predvojnovom Nemecku. To, čo to znamená, kniha popisuje a toto sa tak trochu zrkadlí aj v povahe samotného Petra Millera a Forsyth to napísal veľmi dobre.
Ako som uviedol, že kniha má trochu nádych konšpirácie, v ktorej sa spriadajú obrovské politické plány na dokončenie „konečného riešenia„, je to fakt dobrá kniha. Dobre sa mi počúvala na mojich cestách autom. Akoby Forsyth chcel povedať, že 2. sv. vojna ešte neskončila.