Jason Bourne

Jason Bourne

(2057, IMDB)

Jason Bourne bol môj prvý film, ktorý som videl v 4DX™ a musím povedať, že prežívaniu filmu to neuškodilo ale ani nepomohlo. Film ale vďaka tomu získal trochu iný rozmer. Mal som tendenciu posudzovať ho slabšie než by som ho možno posudzoval bez 4DX™, ktoré ho tlačilo viac do roviny iného zábavného sektoru a to počítačových hier. Naposledy som bol v kine pred šiestimi rokmi a zrejme už tak skoro zase do kina nepôjdem. Nejako som si odvykol na veľké plátno, na ktorom som už zavše ani nestíhal sledovať, čo sa vo filme deje. 4DX™ ma ale celkom pobavilo pri naháňačkách autami. Tým 4DX™ vyslovene niečo pridalo. Keby sa dalo, nastavil by som si intenzitu vibrácií silnejšie. To som už bol ale naozaj skôr pri hraní Need For Speed než v kine. Zavše som sa ale prichytil pri tom, že som očakával 4DX™ efekty ale nedostavili sa a tak som bol rozčarovaný tým, ktorú líniu vlastne 4DX™ sleduje. Ale chcel som písať hlavne o svojom pohľade na film. Začnem koncom.

Na jeho konci som sa sám seba pýtal, čo vlastne Bourne chce? Predchádzajúce časti ma presvedčili a tento film sa ma to snažil presvedčiť tiež, že pátra po svojej minulosti. Pripadalo mi teda nelogické, že keď dostal ponuku vrátiť sa do CIA, kde by najlepšie svoju minulosť poznal, odmietol. Z tohto pohľadu mi v Bourneovi chýbalo čosi dôveryhodne ľudské, to spojenie skromného a silného zároveň, čo v predchádzajúcich častiach mal.

Po trilógii táto časť veľmi príbehom nepohla. Film bol skôr o akcii. A ešte o jednom, o informačných technológiách. Keď som sledoval rozbaľujúce sa priečinky, mapy sieťových pripojení, firewally, kopírovanie a šifrovanie dát všade možne, tak som si len povzdychol, že aj v kine mám stále pred očami prácu, len monitor som vymenil za plátno kina. Možno sa mi raz podarí napísať ako beží jeden obyčajný deň v mojej práci, keď si filmy na tom dokážu zgustnúť, ale zatiaľ som viazaný služobným tajomstvom. Ale už teraz sa mi zdá, že z toho vyplynie len jedno – že ak sa pozerám aj na svoju prácu ako na plnú dôležitých vecí a procesov, tak mám taký film ako je Jason Bourne denno-denne pred očami a nemusím chodiť ani do kina.

Ešte pár riadkov k postavám. Keď som zistil, že postavu Asseta hrá Vincent Cassel, očakával som od neho presne to, čím aj napokon bol. Bolo by trochu trápne, ak by Bourne aj Asseta zložil tak ako Desha, Jardu či Castela v síce epickej ale krátkej scénke. Ostatné postavy ma nezaujali, dokonca skôr sklamali. Najmä obsadenie veľmi staro vyzerajúceho riaditeľa CIA Deweyho, u ktorého som čakal každú chvíľu nejaký zdravotný kolaps a potom zase naopak mladučká Heather Lee, lebo vyzerala na šestnásť a jej pozícia v CIA mi prišla skoro ako nezmysel. Joan Allen, ktorá hrala v predchádzacich častiach Pamelu Landy, bola nesporne lepšou voľbou. To je ale čosi, čo na súčasných filmoch nechápem. Do rolí, ktoré vyžadujú profesionálne skúsenosti pchajú krásne ale primlado vyzerajúce herečky. Nevadí.

Napokon ešte o 4DX™. Chýbala mi lepšia, intenzívnejšia, resp. zreteľnejšia synchronizácia s filmom. Často sa mi stalo, že som vlastne necítil dôvod na daný efekt. Bola tam voda, vietor a vibrovanie, ale vody bolo málo, vetru chýbali rôzne teploty, aby človek necítil len chlad ulice ale aj teplo ohňa. Naopak, ako som už povedal, vibrácie boli v poriadku. 4DX™ dáva filmu nový rozmer, tak ako sa aj uvádza na reklamných letákoch, ale zrejme nie ten, ktorý by človek intuitívne čakal – že ho to viac vtiahne do filmu alebo ho lepšie prežije. Dáva človeku možnosť pozerať sa na film trochu iným pohľadom, ktorého prínos zatiaľ veľmi neviem posúdiť.

Btw. často sa mi stávalo, že som Jason Bourne vyslovil ako James Bond. Neviem či to bolo účelom takto ho stvoriť. Celkom ma svojho času pobavilo, keď sa podobne sekol aj Matt Damon v The Graham Norton Show.