Vietnamská, Bulharská, Okružná, Na lánoch, Vrútocká, Ribayova, Slowackého, Rozmarínová. Všetko sú to ulice, ktoré som pri počúvaní tejto knihy križoval sem a tam a môj asociatívny pud sa snažil spojiť si čokoľvek s príbehom tejto knihy. Príbehom, ktorý mi pripadal tak protichodný tým, že hlavnou postavou bol len dvanásťročný Jack Sawyer a zažíval tak morbídne, fantazmagorické a sexuálne úchylné situácie, ako ich tu King opísal so sebe asi vlastnou precíznosťou s vždy aspoň s dvoma či troma prívlastkami, aby si bol istý, že to čitateľ dobre nakúpil. Špicatá zástavba rodinných domov, typická pre Trnávku, mi pomohla predstavovať si, že v tých domoch sa deje čosi strašné, aj keď navonok vyzerajú celkom prívetivo až dovolenkovo. Bezdomovec sediaci na lavičke na Rozmarínovej vyzeral ako Speedy Parker, ale tu už asi skončila akákoľvek podobnosť bežného sveta s tými, ktoré sú popisované v tejto knihe.
Najprv som sa akosi stratil v príbehu, pretože aj keď sa Jack rozhodol nájsť Talizman, ktorý by mal zachrániť jeho matku pred rakovinou, nevedel čo hľadá, nevedel, kde to hľadať, ale išiel si svojou cestou. Trpel na nej, ako by si ako dvanásťročný chlapec rozhodne nezaslúžil. Postretal ľudí a rozprávkové tvory, ktoré ma nabádali vnímať túto knihu ako knihu pre mládež, ale akonáhle začali konať, zmenil som názor. Bola to cesta. Cesta Jacka Sawyera. Nebolo to hľadanie talizmanu. V tomto som mal dojem, že si King robí z čitateľa srandu. Na jednej strane očividne ide o hľadanie záhadného talizmanu a aj Jack sa k nemu každým rozhodnutím blíži, ale chýbalo mi pochopenie prečo. Akoby bol King v čomsi zlomyseľný a niečo úmyselne neprezrádzal. A tento pocit mi z knihy ostal asi najsilnejší.
Hľadať nejaké prirovnania, toho som sa zakrátko vzdal a snažil som sa len knihou nejako prelúskať. Hľadať nejaké poučenie či odkaz, to mi hádam ani nenapadlo. Naozaj najväčšou výzvou pre mňa bolo už ju len dopočúvať. Napokon som sa predsa len uspokojil s jedným prirovnaním. Jack Sawyer a jeho cesta medzi jeho svetom a svetom Teritórií sa mi najviac podobala na putovanie Alenky v ríši divov. V tom dobrom zmysle slova.
Od Kinga som doteraz neprečítal žiadnu knihu. Toto bola prvá. Aj tú som vlastne počúval. Asi pred piatimi rokmi som začal počúvať Vrece kostí, ale nedopočúval som. Z iného dôvodu. Videl som notoricky známe filmy ako The Shawshank Redemption, The Green Mile, The Running Man a The Shining. Nemôžem povedať, že by sa mi nepáčili, ale zdajú sa mi jednoducho preceňované. Sú napínavé, strašidelné, miestami dosť nudné a rozťahané, ale ja som sa tam nevedel s ničím stotožniť tak, aby som si to naozaj užil. Asi je tento štýl mimo mňa a tak isto aj Stephen King. Aj to je zaujímavé zistenie.