Hermann Hesse: Narcis a Goldmund

Hermann Hesse: Narcis a Goldmund

Hesse tu pripomína, že akákoľvek viera nielen tá náboženská, musí vychádzať z osobnej skúsenosti. Ak je odtrhnutá od reality svetského života, ak je takpovediac skôr filozofická a skôr naštudovaná ako prežitá, má potom síce svoj účel ale chýba jej zmysel. Podobne ako v ostatných knihách, ktoré som čítal od Hesseho, aj tu, podobne ako Nietzsche, ohlasuje príchod nového človeka. Človeka zrodeného z duchovnej viery a všetkých jeho svetských zmyslových skúseností. Človeka, ktorý je prirodzeným spojením muža a ženy. Hesse totiž pripisuje zmyslovosť ženám a duchovno mužom.

Keď som si pri Stepnom vlkovi a Hre so sklenenými perlami uvedomil niektoré charakteristické črty Hesseho tvorby, dnes by som chcel doplniť ďalšie. Najprv je to pútnictvo. Tu v podobe vandráckeho Goldmunda, práve vďaka ktorému Goldmund zakúsi krásu celého toho magického ženského sveta. Sveta plného túžby, lásky aj sklamania a svetských bolestí. Hesseho postavy musia najprv odísť od ľudí, vzdialiť sa im, putovať medzi nimi a hľadať samých seba, aby sa napokon našli. Akoby pútnictvo malo byť jediným spôsobom ako aj neotesaní a svojím spôsobom duchovne tvrdí ľudia môžu zmäknúť, naučiť sa o živote dosť na to, aby sa nakoniec znovu vrátili odkiaľ vyšli a s tými, ktorí mali viac filozofickú a viac duchovnú dušu už od narodenia, sa vzájomne pochopili a aby zanechali odkaz o svojej osobne ceste.

Druhou črtou je spôsob ako Hesse popisuje túto cestu. Tu bola zosobnená do vzťahu medzi tvrdým Goldmundom a múdrym Narcisom. Je v nej jemná náboženská ale homosexuálna erotika. Už toto samo o sebe znie provokujúco, ale takto sa mi ich vzťah v Hesseho knihe odkrýval. Nebolo to urážlivé ani opovrhujúce. Malo to prevažne prvky vzájomného pochopenia a obdivu, ktorý je nám dnes asi príliš cudzí nato, aby sme toto nechápali ako provokáciu.

V tomto je Hesse zvláštny. Neviem či je to tým, že tieto knihy už majú skoro cez sto rokov, alebo čím, ale neraz som v jeho knihách našiel tieto odkazy na jemnú homosexualitu, alebo inokedy zase incestné odkazy. Priznám sa, že týmto prvkom jeho tvorby stále nerozumiem. Zatiaľ si ich vysvetľujem ako prejav jeho nezvyčajne silného vzťahu k rodine. Ale ešte som neskončil.

(.., 947, 948, 949, ..)