Vďaka tejto knihe som pochopil predovšetkým jedno: “Už žiadne bestsellery!” Prečítal som si ju kvôli autorovi a jej názvu. Simona Sineka som objavil na Youtube ako veľmi sympatického a charizmatického rečníka. Názov knihy: “Začni otázkou Prečo?” ma trafila tak povediac presne, pretože hľadať odpovede na najstaršiu otázku každého ľudského života, “Prečo?”, je krásne dobrodružstvo, ktoré si stále užívam. Dúfal som, že v tejto knihe sa tomu človek pozrie na zúbky. Nestalo sa.

Podobne ako ma svojím štýlom sklamala Emocionálna inteligencia od Daniela Golemana, tak ma sklamala aj táto kniha. Preto musím prehodnotiť aj svoj názor na Simona Sineka ako rozhľadeného motivátora, ktorý vidí aj tam, kam iní nie. Po tejto knihe je pre mňa Sinek len úžasný rečník. Presvedčivý ako dobrí herci, ale prázdny v myšlienkach aj takzvaných radách. “Prečo?”

Pretože obsahovo kniha neponúka nič také príťažlivé, akým je na prvý pohľad jej autor alebo jej názov. Neponúka nič prevratné, nič nové. Sem tam mi dokonca pripadala, akoby bola napísaná na objednávku Apple a Southwest Airlines. Jednoducho nejde do hĺbky, tak ako sa od nej dá očakávať. Namiesto toho doslova a dopísmena chodí okolo pointy a nie a nie sa k nej dostať. Sinek rozdáva jeden príklad za druhým, aby ilustroval, čo chce povedať, ale tak sa v tom zamotáva, že nielenže sa v mnohých veciach znovu a znovu opakuje, ale pointu napokon fušersky odbije. Namiesto toho, aby jasne a jednoducho sformulovať svoju myšlienku, dáva ďalší nudný a kontraproduktívny príklad, ktorý ma už neosviežil ale len iritoval. Akoby Sinek prehováral k mierne natvrdlému publiku. Zaujať vie, ale stručne a jasne vyjadriť svoje myšlienky, veru nie. Napríklad názov kapitoly: “Definícia dôvery”. To nemôže nezaujať. A človek sa dočíta, okrem tých prebytočných “príkladov zo života”, že “Dôvera je pozoruhodná vec.” To fakt?

Inými slovami, štruktúra knihy nekoreluje s jej obsahom. Podobne to bolo aj s Danielom Golemanom. To, čo mohli povedať na 20-tich alebo 50-tich stranách, rozťahujú do šírky 250 alebo 450 strán, asi len preto, aby vyšli z formátu brožúrky, ktorá ich myšlienkám lepšie zodpovedá a dosiahli formát bestselleru. Takže poučenie pre mňa je jednoznačné – Už žiadne bestsellery! A to myslím smrteľne vážne. Je to záruka tvrdej priemernosti. Čo je napokon aj logické. Bestsellery tak vznikajú. Kupuje ich masa ľudí a masa definuje priemer. Žiaľ, dva či tri už mám kúpené, takže tie si ešte prečítam a hádam ešte zmením názor.

Nestotožňujem sa s myšlienkou, že ľudia kupujú vec, pretože poznajú odpoveď na otázku “Prečo?” bola vyrobená. Nestotožňujem sa ani s tým, že by túto odpoveď mala vždy tlmočiť produkujúca firma. Asi aj preto nie som fanúšikom Apple. Preferujem slobodu v používaní a od tej ma uzavretá Apple komunita odrádza. Preferujem si hľadať odpovede na otázku “Prečo používať?” a “Prečo kupovať?” to či ono, sám. Nechcem a nepotrebujem, aby mi odpovede a svoje presvedčenie vtískali iní. Nepotrebujem, aby ma veci, ktoré používam vyjadrovali a reprezentovali. Mám rád šedú anonymitu. Pripadá mi úžasná. Nepotrebujem chodiť v značkovom a cítiť sa súčasťou nejakej virtuálnej komunity. Rád určujem veciam, ktoré používam, vlastný význam a rád im vtláčam svoj vlastný odtlačok. Nevadí mi, že je viditeľný len pre mňa. Prečo? Pretože mne je osvojovanie si vízií veľkých spoločností nepríjemne konformné, niekedy až urážkou. Odmietam tiež tú lacnú logiku, ktorá z tohto vypadne lusknutím prstov: “Ak nie si s nami, si proti nám!” Preto sa so Sinekom v tomto pohľade nestotožňujem.

Stotožňujem sa s ním ale v tom, že hľadať odpoveď na otázku “Prečo?”, je nevyhnutnou esenciou zmysluplného života a je jedno, či je to súkromný, verejný alebo pracovný život. Pretože ak si ju nebudeme klásť, tak si tú naivnú a príťažlivú logiku rýchlo osvojíme. Začneme posudzovať ľudí podľa vecí, ktoré používajú a nie podľa toho, čo nám hovoria a ako konajú. Tejto logike chýba dostatočne široký a komplexný priestor skúseností, myšlienok, znalostí a emócií a preto aj to ojedinelé kritické myslenie. Táto logika počíta tiež s jedným nevysloveným predpokladom a to, že máme všetci rovnaké alebo aspoň prinajmenšom podobné hodnoty a tie nás privedú prinajmenšom k podobným odpovediam na otázku “Prečo?”. Jedine tak je možná tá utopistická vízia budúcnosti, ako ju Sinek aj sám označil.

“Som Apple pozitívny, tak som kreatívny! Nie si Apple, tak si konformný a nezaujímavý.” hovorí táto logika. Nepripomína vám to niečo? Mňa z toho až zamrazí …, ale to som už pri politických režimoch, kam som sa dostať nechcel.

Kniha bola pre mňa zbytočná. Klásť si otázku “Prečo?” ešte pred tým, ako si položíme otázku “Ako?” vyrobiť a “Čo?” vyrobiť, je si myslím, každému jasné. Knihe chýba hĺbka. Možno pred 20-timi rokmi by bola pre mňa zaujímavá, ale dnes určite nie. To ale neznamená, že nepozriem niektoré Sinekove video znovu a rád. Je to s ním ako s dobrými filmami. Nemusia vždy niesť úžasné posolstvo. Stačí, keď vo mne rozohrajú dobrý pocit a na chvíľu ma pobavia. A to Sinek vie veľmi dobre. Je to skvelý rečník aj motivátor, ale o radu si k nemu nepôjdem. Je rečníkom, ktorý nás poľahky presvedčí, že to o čom hovorí, je základ ľudského poznania, základ, ktorý by mali všetci poznať, bol tu odjakživa a všetci sme okolo neho chodili, ale on jediný ho dokázal zdvihnúť zo zeme a upriamiť naň našu pozornosť. Samozrejme to tak nie je. Nehovorí o zásadných veciach, ale znie to tak. To je jeho dar, vďaka ktorému zrejme vznikla aj táto kniha a vďaka ktorému je on tým, kým je.

(.., 1038, 1039, 1040, ..)

Share This