Vyberte stranu

Atmosféra globálnej nukleárnej katastrofy, opustená vedecká základňa za severným polárnym kruhom a Augustine (George Clooney) ako jediný, rezignovaný, chorľavý a dožívajúci človek, možno jeden z posledných na celej planéte. Výborné zasadenie, výborný začiatok. Tešil som sa na to, čo bude ďalej, ale niekde sa stala chyba. Príbeh, jeho logika, detaily aj celkový kontext, všetko sa tu začne postupne rozpadávať a pokračuje to až do samého konca. V tomto jedinom sa film trafil do čierneho – navodil atmosféru bezútešného a neodvratného konca. Dopozeral som to len preto, lebo sú Vianoce. Neodpustím si pár zlomyselností z mojej strany, pretože toľko nezmyslov, čo sa tu dá vidieť, bolo v tak príkrom rozpore s mojimi očakávaniami, že mi to moje svedomie priam prikazuje.

Clooney o svojej roly povedal, že Augustine mal v rukách záchranu ľudstva. Netuším v čom. V tomto filme sa ľudstvo hneď na začiatku celkom jasne vyjadrilo, že o žiadnu záchranu nestojí. Chce len dožiť svoje posledné dni. Neskôr sa to zopakovalo, keď Aether opustila polovica posádky. Vykašlali sa na záchranu ľudstva a išli umrieť k rodinám. Na čo teda zachraňovať niečo, čo nechce prežiť?

Po príchode malej Iris na scénu sa film zvrtol od realistickej pochmúrnej drámy, ktorú čakalo psychologické rozvinutie, ktoré som si chcel užiť, k predvídateľnej a sentimentálnej vianočnej kolede. Čo už nové môže priniesť do takéhoto príbehu malé dievčatko? No, veľa možností z toho nevypadne. Hra s hráškami, naťahovanie sa s matracmi a pod., škoda reči. A kto bola Iris? Mohlo to dopadnúť inak ako to dopadlo? Nemohlo. Škoda. Clooney siahol po tom naprimitívnejšom, čo sa mu ponúkalo a ani sa len nepokúsil o experiment, ktorý mohol príbehu aj jeho postave dodať viac zmyslu.

Kým prejdem k tomu najhoršiemu spomeniem ešte jeden nezmysel. Na severe Kanady za polárnym kruhom je bežne -30°C. Keby bolo aj -20°C, pád do vody by vetchý starec akého tu Clooney hrá proste neprežil, bodka. On si tu ale dokonca aj rád zaplával, dokonca sa mi zdalo, že sa na chvíľu pod vodou aj zamyslel. Tu sa človek môže len udrieť do čela. A to, že potom Clooney v komentároch k filmu plače, ako ťažko sa mu natáčalo kvôli zime, že už to nikdy viac nechce opakovať a pod. No kiež by.

Čo ma ale pri tomto filme vždy sklamalo znova a znova, to boli udalosti a samotná posádka Aetheru. Toľko bezvýznamnosti, amaterizmu a nekompetentnosti som už fakt dávno nevidel. Už aj keby som kývol rukou nad tým, že im niekto dal do rúk vesmírnu loď, OK, možno lepší dávno vyhynuli, ale oni tam hrali španielsku telenovelu a aj to im asi lichotím. Toľko nezmyslov, čo som tu videl, to sa nedá ani vymenovať (zobrazenie meteorického roja; výstup mimo loď; zranenie, ku ktorému tam došlo a potom toľko sentimentálnosti, až na zaplakanie, nemali ani len snahu predstierať profesionálnu posádku). To už aj Bradov Pittov štít v ruke, ktorým rozrážal prstence Neptúnu v Ad Astra bola proti tomuto reálna fyzika. Príšerné. Tento film sa nedá ani vyrozprávať, pretože ak sa o to človek pokúsi, tak mu rozum zastane, keďže čoskoro nebude vedieť ako ďalej.

Clooney mal ostať tam, kde film aj začal. Mal vyškrtnúť zo scenára všetky ostatné postavy a sám začať rozprávať príbeh zániku ľudstva. Nemal zo seba robiť žiadneho chorľavého chudáčika, ale mal niečo podniknúť. Niečo, čím by vytvoril vo filme drámu, napätie, ale celkom sám, bez sentimentálnosti a opúšťania sa. Potom by to bol možno lepší film. Mohol z toho spraviť čosi ako spomienku na ľudstvo, alebo mohol s ľudstvom zúčtovať inak, po svojom, len nie toto.

Niekde som počul, že toto môže byť pre Clooneho ďalšia oskarová nominácia. Neexistuje. Úplne som to z tohto filmu cítil, ako veľmi chce, ako sa snaží, ale nie a nie to dostať von. Patetické, úbohé, zbytočné. Jeden z najhorších filmov, čo som v poslednej dobe videl. Asi to s filmami postupne vzdám, nemá to cenu.

(.., 2242, 2243, 2244, ..)