Skvelá kniha, ktorá ma na mnohých miestach priam šokovala. Chvíľami som mal až obavy, kam to Cíxina (Liou Cch’-sina) vedie jeho odvážna predstavivosť. Veď odtiaľ predsa nie je rozumného návratu alebo konca, ktorý by nezničil, čo doteraz vystaval. Ale on sa tam vždy bravúrne vynašiel. Nechýba mu netriválna znalosť fyziky, čo dodáva knihe istý hardový šmrnc a aj keď na mnohých miestach to poriadne prepaľuje, myslím, že presne toto má SCI-FI ponúkať – pohľady na nové koncepty, nezvyčajné úvahy a fantastické teórie, aby sa v našich mozgoch povytvárali nové neurónové cesty.

Koniec smrti je posledná z troch noviel, ktoré nesú spoločný názov Spomienka na Zem. Je trochu mojou smolou, že som si náhodne vybral práve tú poslednú. Obsahovo je ale komplexná a konzistentná aj sama o sebe. Od toho ako dej začína prakticky v súčasnosti, kde Cíxin operuje so vcelku známou technológiou, známymi starosťami a neduhmi našej spoločnosti, postupne sa presúva rokmi a storočiami dopredu, aby sme spoznali, že vo vesmíre nie sme samy. Núti nás zamýšľať sa nad tým, čo to znamená vlastne existovať vo vesmíre, ako môže vyzerať stretnutie s inou civilizáciou a hovorí, že naša dnešná predstava o vesmíre môže byť až naivne romantická. V tomto určite nie je nič nové, ale nový je v detailoch ako vytvára vesmír, jeho dynamiku, zákonitosti a ako nechal civilizácie spolu interagovať. Neskôr sa posúva ďalej o storočia, státisíce ba až milióny a miliardy rokov dopredu, až k samotnému koncu vesmíru, kde sa vlastne ani nezastavuje, ale až filozoficky zapochybuje o platnosti fyzikálnych zákonov a otvára priestor pre nový vesmír.

Pre Cíxina je asi typické, že to nie sú len také šplechy z čista jasna, ale s ostatkom knihy krásne konzistentné rozpracované koncepty, k pochopeniu ktorým svojmu čitateľovi bravúrne pomáha. Človeka dokonca nechá ocitnúť sa v štvorrozmernom priestore. Nikdy som nečítal tak detailné a tak odvážne opisy štvorrozmerného priestoru ako tu. Rovnako detailne popisuje aj svoju predstavu dvojrozmerného priestoru a priestoru mimo času. Každý kto videl Tessaract vo filme Interstellar si bude vedieť túto časť knihy predstaviť lepšie, ale predstava degradujúceho trojrozmerného priestoru do dvojrozmerného bude možno trochu náročnejšia. Nie som v tomto úplne doma, ale som presvedčený, že neexistuje jednoznačná projekcia z (n+1)-rozmerného do (n)-rozmerného priestoru bez toho, aby sa nestratila rovnako jednoznačná cesta späť. Cíxin síce dúfa, že sa nájde nejaký matematický algoritmus ako zrekonštruovať pôvodný 3D priestor, ale myslím, že matematici majú už dnes na toto jasný názor – nedá sa. No a okrem priestoro-času je jeho silnou zbraňou rýchlosť svetla.

Rýchlosť svetla je čosi s čím sa vyhral úplne najkrajšie. Nielenže vysvetľuje, prečo sa nedá prekonať (inak odporúčam si pred touto knihou trochu naštudovať dnes známe vlastnosti svetla, ktoré samé o sebe sú pre bežného človeka tak trochu SCI-FI), ale ukazuje ako sa s ňou dá manipulovať alebo bojovať, čo znamená cestovať rýchlosťou svetla a aké dôsledky takéto cestovanie má. Táto téma je v knihe spracovaná priam brilantne. Cíxin používa bohatý slovník (sofóny, materiál na báze silnej interakcie, Temný les, ktorý odkazuje na predchádzajúcu časť) a nerozhadzuje slovami okolo seba len tak, aby robil dojem veľkoleposti, ale väčšinu vecí zo svojho vesmíru aj objasňuje a čo je najprekvapujúcejšie, že všetko to do seba zapadá. Na mnohých miestach mi pripomenula Arthura C. Clarka a jeho tetralógiu o Rámovi. Nielen tým ako nebojácne ale s rešpektom sa púšťa do vesmíru, ale aj konceptom Temného lesa, ktorý mi pripomenul Uzol, samotný Ráma zase Cíxinove habitaty, ktoré mali ľuďom pomôcť prežiť jeho útok. Myslím, že je to jedna z najbohatších a najodvážnejších SCI-FI aké som čítal. Tento žáner ma jednoducho stále neprestáva fascinovať.

Človek si tu užije niekoľkonásobné ohrozenie Zeme, kedy naša civilizácia takmer zaniká, fascinujúcu hru osudov, ktoré sa točia okolo hlavnej ženskej postavy, množstvo prekvapení, minimum naivnosti, ale predovšetkým skvelý literárny zážitok. V čínskej literatúre ani filme nie som vôbec doma, ale ak by som začal, tak toto je viac než dobrý začiatok.

(.., 1025, 1026, 1027, ..)

Share This